Veľké Rovne
Veľké Rovne? Skôr veľká diera! Tu, kde by si čakal hlavnú ulicu sú len chatrče okolo ktorých sa pasú ovce. Na kopčeku tam cez rieku za tou rozpadnutou palisádou si zas postavili honosné sídla zmrdi, čo sa nabalili na zlatokopoch hentam hore po rieke. Česť výnimkám. A v dokoch pri majáku pre zmenu mukluje chamraď z Darhilu, ktorá sa vydala sem na sever za lepším životom, aby už viac nemusela čo? No muklovať v dokoch! Heh, to proste nevymyslíš!
Aspoň že v Červenej štvrti je občas sranda. Zchádzajú sa tu všetci miestní kápovia a tvária sa, že im to tu celé patrí. Prd im patrí. Toto miesto je anarchia. Ale dobre tak. Aspoň nás nikto neruší pri práci.
Šoňa Ptolová, rýchlokurz o pomeroch v meste pre prichádzajúceho hosťa
Milovať alebo nenávidieť. Návšteva najväčšieho mesta Krasavy je pre väčšinu návštevníkov vskutku rozporuplný zážitok. Deurbanizovaný chaos roztrúsených zhlukov domov a rozbahnených ciest ponúka skutočný vhľad do života v krajine krutých zím a krátkych intenzívnych období letných horúčav, ktorej búrlivý rozvoj v poslednej dekáde je právom označovaný za "zlatú horúčku".
Odhaľte stále živú pohostinnosť starousadlíkov a ich jedinečné tradície miesiace sa s húfmi prisťahovalcov každoročne skúšajúcich nový začiatok v tomto drsnom kraji. Objavte zručnosti miestnych lovcov, rybárov a remeselníkov zdokonalené stáročiami bojov o prežitie, spoznajte vynárajúcu sa vrstvu mešťanov a zbohatlíkov alebo sa nechajte po súmraku uniesť nerestným životom vykričaných štvrtí vzbudzujúcich hrôzu a vzrušenie zároveň. Pritom všetkom si však nezabúdajte strážiť si chrbát- nikdy totiž neviete uprostred akého vyrovnávania si účtov medzi miestnymi záujmovými skupinami sa práve ocitnete. Ako sa spieva v jednej z krasavských piesní o Veľkých Rovniach: "je to miesto, kde aj nezmyselný kšeft má veľkú šancu že vyjde, a keď nevyjde, rýchlo sa treba odpratať inde".
Veľké Rovne sú jedným z deviatich pôvodných kniežacích miest starej Krasavy. Po jej vyľudnení pred pár storočiami ostali Veľké Rovne vďaka svojej výhodnej polohe v ústi rieky Poltavy posledným funkčným mestom, ktorého populácia sa aj v najhorších časoch vždy počítala v tisícoch. Mesto slúžilo ako brána do celej severozápadnej časti Krasavy a ako dôležitá zastávka pri plavbe ďalej na východ.
Kľúčom k prežitiu Veľkých Rovní po dávnom dramatickom ochladení bolo udržanie populácie jeho okolitých vidieckych oblastí- v lesoch na spádovom severozápadnom území od mora po Krasavské hory dokázali po Veľkej migrácii v desiatkach malých osád prežiť desiatky tisíc ľudí. Kým sezónne migrujúce osady prežívali z drvivej väčšiny vďaka rybolovu (v oblasti vznikli v tom čase aj desiatky rybníkov), lovu a príležitostnému chovu kôz a oviec, Veľké Rovne sa z časti stali aj centrom obchodu. Počas jesenných trhov sa tu zvyklo zísť niekoľko tisíc ľudí z okolitých osád. Mesto si vďaka relatívne čulej obchodnej výmene udržiavalo kozmopolitný charakter.
Po odchode kniežaťa na juh pred dvoma storočiami sa začalo mesto spoliehať na akúsi autonómnu samovládu založenú na autorite starešinov jednotlivých štvrtí. Veľké Rovne, ako prevažne obchodné a dopravné centrum, nebolo odkázané na organizovanie spoločných prác (napr. pri hromadnom rybolove, love zveri alebo budovaní opevnení), tlak na centralizáciu moci bol preto minimálny. Počas stáročí bolo síce niekoľko pokusov o obnovenie centrálnej vlády ako nad mestom, tak priľahlou krajinou, no všetky rýchlo skončili fiaskom. Životné podmienky Krasavy boli príliš drsné na to, aby dokázali živiť vrstvu vládcov, byrokratov či profesionálnych vojakov. Za roky tak jeho obyvatelia získali tradíciu v liberálnom, až poloanarchistikom spôsobe spravovania veci verejných.
Orientácia
Ústie rieky Poltavy stráži vysoký maják pamätajúci ešte kniežacie časy, ktorý je za dobrého počasia viditeľný zo vzdialenosti 8 míľ od pobrežia. Pretekajúca rieka delí mesto na dve podobne veľké časti. Prirodzenou dominantou severnej je Návršie- malý pahorok, zďaleka jediný v širokom okolí. Obohnaní nízkou a zle udržiavanou palisádou tu majú svoje sídla najzámožnejší mešťania. Západne od Návršia je výstavná Kupecká ulica, ktorú obopína rušný remeselnícky Cimdeľ. Časti Girrion západne pri ústí dominujú pestro zdobené domy starousadlíckych rybárov. Severnejšie nájdete roztrúsené statky nazývané Furmanky a Sýpky, z ktorých úrodu zvážajú do Prívozu ležiaceho na severovýchodne od Návršia.
Južnej strane mesta dominuje zátoka, z ktorej sa vďaka optimálnej hĺbke a vzdialenosti od mora stal prirodzený prístav okolo ktorého sa sústreďujú hlavné mestské doky. Rušná štvrť Plachtice poskytuje prístrešie pracujúcim "pod plachtami"- teda najmä námorníkom a ľuďom pracujúcim v dokoch. Južnejšie cez rozľahlé námestie je Malý prístav s priamym prístupom na more, za ním nová remeselnícka štvrť Studenica.
Na prechod cez rieku sa využívajú dve kompy. Horná spája Prívoz so Starým ostrovom, niekdajším centrom lovcov a riečnych rybárov. Pri Kupeckej ulici vás dolná kompa dostane do Táboriska- štvrte s roztrúsenými chatrčami pre chudobných nádenníkov. Táborisko tvorí geografické centrum mesta, jeho obyvatelia tak aspoň nikdy nemajú ďaleko za prácou, nech je ktorýmkoľvek smerom. Južne od Táboriska smerom na Pasienky sa nedá vyhnúť takzvanej Červenej štvrti známej svojim divokým nočným životom a širokou dostupnosťou pozemských radovánok.
Čo vidieť a zažiť
Ešte nedávno ospalé miesto "na konci sveta" sa prebudilo k životu a ponúka pre cestovateľov zďaleka najpestrejšiu ponuku radovánok civilizácie v celej Krasave. Hlavné námestie na Návrší je výkladnou skriňou bohatstva mesta- honosné dvoj až trojposchodové kamenné domy bohatých mešťanov s obchodmi na prízemí, ktoré ponúkajú ten najvyberanejší tovar- zlato, jantár, kožušiny či striebro. Ceny však bývajú značne nadsadené, skúsení cestovatelia môžu vyjednať vysoké zľavy. Dominantou námestia je kamenná svätyňa boha obchodu Velosa, vnútri vyzdobená farebnými freskami s výjavmi miestneho života, často s podobizňami významných mešťanov. Najlepší čas na návštevu je pred súmrakom v deň splnu, kedy je podľa tradície Velos najviac naklonený splniť želania a prijať dary veriacich. Svätyňa aj s Hlavným námestím sú vtedy za sprievodu svetiel, hudby a tanca zaplnené stovkami ľudí.
Najhonosnejším domom Hlavného námestia je Kupecký dom postavený Cechom kupcov. Všimnete si ho podľa sýtočervenej fasády a mohutných kamenných chrličov na všetkých jeho troch poschodiach. Tu sa pri obchodných rokovaniach schádza miestna smotánka a deti bohatých mešťanov si sem chodia dopĺňať vzdelanie. Sídli tu tiež starešina cechu, svojim spôsobom suplujúcim rolu richtára Návršia a priľahlej Kupeckej ulice. V dome napravo so zamrežovanými oknami na prízemí sídli milícia cechu kupcov, kde na dolných poschodiach zatknutí zločinci zvyknú stráviť svoje posledné dni, než starešina vyriekne svoj ortieľ a kat vykoná na námestí popravu.
Ak sa z Hlavného námestia vydáte ulicou na západ cez rozpadnutú palisádu obopínajúcu Návršie, narazíte na najväčšie námestie severného brehu mesta známe ako Remeselnícky trh. Každý piatok sa tu konajú trhy, kde remeselníci s mesta aj okolia predávajú nielen remeselnícke výrobky ale aj ryby, mäso či zeleninu. S rastúcou popularitou trhu sa okrem námestia zapĺňajú aj priľahlé ulice zvané Cimdeľ. Zvyšné dni týždňa tu vládne čulá aktivita tkáčov, hrnčiarov, kožiarov či obuvníkov. Mnohé z ich výrobkov nájdete aj v Darhile či Malohrade, no tu ich môžete kúpiť za zlomkové ceny.
Ďalej na západ nájdete pokojný a malebný Girrion, jedno z posledných miest, kde sa dá zažiť atmosféra Veľkých Rovní pred vypuknutím imigračného šialenstva a zlatej horúčky. Svoje drevené na bielo namaľované domy tu majú miestni lovci a drobní rybári, častokrát ochotní za drobnú odmenu na niekoľko nocí prichýliť cestovateľov.
Cez rieku oproti Girrionu je pravdepodobne najstaršia zachovalá stavba v meste a jeho hlavný symbol- 25 metrov vysoký kamenný maják. Je viditeľný z mora za dobrej viditeľnosti až do vzdialenosti 8 míľ a tiež zo všetkých častí mesta, s výnimkou Prívozu, kde výhľad zakrýva pahorok Návršia. Výška tejto stavby z hrubo opracovaných kameňov je pri pohľade z bezprostredného okolia vskutku impozantná. Jeho vek nie je úplne jednoznačný, no pravdepodobne bol vybudovaný v polke štvrtého storočia za kniežacích čias ešte pred vznikom prvej Stálej kroniky mesta. Prečo obyvatelia v tých časoch dali prednosť budovaniu majáku pred budovaním napríklad mestského opevnenia nie je úplne jasné. Jedna teória hovorí o mierumilovnosti celej Krasavy, kde boli hradby v podstate zbytočné, iná zas o vybudovaní majáku staviteľmi z Aliancie s úmyslom zvýšiť bezpečnosť ich plavieb do týchto končín sveta. Na vrchol majáku vedú drevené schody so zábradlím po jeho obvode, hore vás čaká jedinečný výhľad. Napriek mrazivým morským vetrom návštevníkov zahreje oheň z vrcholu majáku udržiavaný miestnymi lodiarmi pre orientáciu prichádzajúcich lodí. Na druhú stranu práve svetlo ohňa kazí dojem z nočného pozorovania okolitej krajiny či zimnej polárnej žiary- cestovatelia však môžu skúsiť výhľad z návršia či priamo z morského brehu. Ľudia so strachom z výšok by mali výlet na vrchol majáka zvážiť.
Okolie majáku obklopené z troch strán morom je spolu s Návrším a Starým ostrovom najstarším osídlením oblasti Veľkých Rovní. Názov Pirátsky grb vypovedá o pradávnom sídle pirátov, ktorí z tohto miesta mali vhodný prístup na more ešte v čase pred vznikom prvých kniežatstiev. Po masovej emigrácii na juh začiatkom 5. storočia sa sem začali presídľovať goblinské rodiny zo širokého okolia mesta, aby tu vytvorili svoju poslednú trvalú komunitu v povodí Poltavy, ktorá spolu so zvyškom krajiny bojovala o holé prežitie. S rastúcou prosperitou Krasavy posledných dvoch dekád začala vzrastať aj prosperita a početnosť goblinov, ku ktorým sa začali spoza Hraničných hôr sťahovať ďalší. Výsledkom je hustá spleť jednoduchých drevených chatrčí s mnohopočetnými rodinami, zlou hygienou a všadeprítomným neporiadkom. Pre Krasavčanov môže byť prechádzka po Pirátskom grbe šokujúco negatívnym zážitkom, zámorskí návštevníci však nájdu mnoho podobností s getami chudobných na okraji Darhilu, Astarku či iných väčších mestských aglomerácii Mintharie. Aj tu sa však dá nájsť niekoľko veľmi pohostinných domácností či zažiť nefalšovanú zábavu, najmä počas pohrebov a karov či počas sviatku pálenia Praotca Goblina, vždy na predposledný spln v roku. Menej kultúrne tolerantným cestovateľom však odporúčame zažiť Pirátsky grb iba z perspektívy cesty ku kamennému majáku a späť.
Cesta ku kamennému majáku vedie cez Plachtice, Prístav a Malý prístav, čo je komplex dokov, skladov a desiatok preľudnených domov, v ktorých žijú posádky lodí a tu pracujúci robotníci. Hoci Prístav je funkčný už stáročia, pôvodných drevených budov sa zachovalo len niekoľko. Celá štvrť je snáď najhmatateľnejším príznakom boomu celého mesta. Prístavy za skorého rána zaplnia stovky námorníkov horúčkovito pripravujúcich svoje lode na ranný rybolov. Pred obedom sa lode vracajú s úlovkami, ktoré sú tu robotníkmi okamžite spracované a buď predané ľuďom v meste, presunuté na riečne lode a exportované po rieke alebo zakonzervované údením, sušením či solením. Práve v čase obeda je ideálny čas na návštevu niektorého z miestnych pohostinstiev- klientela je síce drsná, no ryby zaručene čerstvé. Kde inde sa dá lepšie zažiť nefalšovaná atmosféra rybárov ako tu. V čase obeda zároveň prechádza nálada do predčasného "nočného života" a tak za súmraku už sú ulice takmer ľudoprázdne.
Centrom štvrte je až nečakane rozľahlé námestie zvané Denný trh. Jeho severnej časti dominuje najväčšia stavba mesta- miestami až 15 metrov vysoká svätyňa boha vetra a vzduchu Pohvizda. Stavba, podobne ako celá štvrť, je jednoduchá a účelová postavená z dreva s kamennými základmi, niektorí cestovatelia ju posmešne nazývajú Stodola. Steny interiéru vrátane podlahy sú natreté na bielo, vnútrajšku dominuje asi meter vysoké pódium s bohato zdobeným z dreva vyrezaným oltárom. Svätyňa bola dokončená iba v roku 628 a jej veľkosť vzbudzuje u miestnych značný obdiv. Tí sa prvé mesiace dokonca neodvažovali vstúpiť dnu, pretože sa kvôli praskavým zvukom nosných trámov obávali jej zrútenia. Najlepší čas na návštevu svätyne pre tých, ktorí chcú zažiť jej plnú atmosféru je skoré ráno prvého dňa v týždni, keď námorníci pred rannou plavbou prosia Pohvizda o priaznivé vetry a dobré úlovky.
Námestie denného trhu lemované jedno až dvojposchodovými drevenými budovami je tým najlepším miestom na nákupy čerstvých rýb, zeleniny či mäsa, ktoré sem z prístavov a okolitých štvrtí denne zvážajú. Práve tu nájdete mestské gazdinky kupovať ingrediencie na dnešný obed. Ponorte sa do jeho doobednej autentickej atmosféry, zistite si najnovšie klebety a nechajte si poradiť, čo sa práve dnes oplatí v meste a jeho okolí zažiť.
Juhovýchodne od denného trhu prejdite Studenicu, vizuálne nie príliš atraktívnu štvrť tesárskych, kováčskych a kamenárskych dielní a ulicou na východ sa dostanete do snáď najznámejšej a najrozporuplnejšej časti celého mesta. Červená štvrť, ako ju začali nazývať miestni, je niekdajšie "územie nikoho", kde v roku 620 otvorila Gabbi Svatočasná prvý pánsky klub v meste. Klub spočiatku žiadnu dieru do sveta nespravil a možno by upadol do úplného zabudnutia nebyť verejnej kampane v roku 622 za jeho zrušenie vedenej Svetozárom Felčírom, váženým občanom a staršeinom Girrionu. Zlé jazyky tvrdia, že Svetozár bol k tomu donútený svojou manželkou, ktorej začali prekážať jeho časté návštevy. Verejná kampaň spravila Gabbinmu pánskemu klubu, po novom nazývanom Červený dom, skvelú reklamu a v priebehu niekoľkých rokov v jeho okolí vzniklo aspoň tucet podobných. To už do mesta prúdili tisíce prisťahovalcov a o služby tohto charakteru bol eminentný záujem. Návšteva Červenej štvrte najmä v sobotu po súmraku môže byť pre cestovateľov nevšedným zážitkom, odporúčame však maximálnu opatrnosť- chodiť vo väčších skupinách, nepúšťať sa mimo hlavnej ulice a nemať pri sebe viac hotovosti, než plánujete minúť. Skúste navštíviť niektorý z odporúčaných klubov- Črievička, U unaveného námorníka alebo onen legendárny Červený dom.
Severne od Červenej štvrte smerom k rieke sa v geografickom strede mesta rozkladajú slumy Táborisko a Priesaky z pozbíjaných chatrčí pre čerstvých prisťahovalcov, ktorí pracujú ako nádenníci v niektorej z ostatných mestských štvrtí. Pre väčšinu z nich je to len dočasná zastávka, kým si postavia "regulárny" dom inde, no niektoré rodiny tu bývajú aj 10 rokov. Stretnúť žobrajúce vychudnuté deti nie je ničím výnimočným. Odporúčame čo najrýchlejšie zamieriť k rieke k domom okolo dolnej kompy, ktorá vás prevezie na druhý breh.
Ďalšou z možností ako sa dostať z Priesakov je cesta na severovýchod do jednej z najstarších štvrtí mesta nazývanej Starý Ostrov. Územie pred stáročiami skutočne bývalo ostrovom, no jedno z ramien rieky sa zanieslo a ostrov sa spojil s Priesakmi. Podobne ako Girrion aj v tejto štvrti nájdete prívetivých starousadlíkov v zdobených dreveniciach. V Suchom ramene južne od ostrova kotvia desiatky riečnych člnov, ktoré zabezpečujú spojenie s osadami na Poltave či prevážajú miestnych lovcov hlboko do divočiny. V strede ostrova je maličká starobylá bohato zdobená svätyňa bohyne plodnosti Huš. Práve interiér preplnený ornamentálnymi rezbami krásne ukazuje niekdajšiu tvorivosť a zmysel pre detail miestnych remeselníkov a kontrastuje s nadrozmernou no minimalistickou svätyňou Pohvizda na Dennom trhu.
Prevezte sa hornou kompou na pravú stranu brehu do Prívozu a nechajte sa omámiť vôňou variaceho sa piva a čerstvého chleba. Práve tu nájdete kedysi nepredstaviteľné polia s roľníkmi, pekármi či pivovarníkmi. Takmer všetci si svoje zručnosti priniesli so sebou spoza mora, započujete tu preto pestrú zmes jazykov a prízvukov. Štvrť je však napriek svojej kozmopolitnosti nepomerne pokojnejšia a pohostinnejšia ako Prístav či Studenica.
Podobne ako zvyšok Krasavy aj Veľké Rovne ctia dva najvýznamnejšie festivaly roka- jarný jarmok a jesenné dožinky. Jarný jarmok konajúci sa počas soboty a nedele po prvom jarnom splne privádza do mesta tisíce ľudí z okolia za trhmi a zábavou. Vrcholom je sprievod pálenia a topenie Moreny- symbolu zimy a smrti v nedeľný predvečer. Sprievod začína na Hlavnom námestí na návrší, kde je Morena oblečená a rituálne odsúdená na smrť, pokračuje cez Remeselnícky trh, kde je zapálená a končí v Girrione, kde je hodená do ústia Poltavy. Sprievodníci bývajú oblečení v sviatočných šatoch, na hlavách majú masky pripomínajúce zvieratá či podobizne bohov.
V posledných rokoch, najmä po príchode a vzostupe poľnohospodárstva, sa najväčším festivalom mesta stávajú jesenné dožinky oslavujúce tohoročné dobré úlovky, prosperitu chovaných stád a najmä úrodu. Festival sa stal natoľko populárnym, že trvá celý týždeň a cestovatelia by si ho za žiadnych okolností nemali nechať ujsť- je to zážitok ťažko porovnateľný s čímkoľvek iným mimo Veľkých Rovní. Do mesta v tom čase zvykne prísť odhadom 5-10 tisíc návštevníkov, tí zvyknú prespávať v okolitých hájoch či lúkach alebo u rodinných známych. Pohostinstvá praskajú vo švíkoch. Slávnosti sa zvyknú sústrediť okolo svätyne bohyne plodnosti Huš na Starom ostrove, na prázdno však nevyjdú ani ďalšie svätyne v meste. Radovánky trvajúce do neskorých nočných hodín sú často využité na zásnuby či sobáše- práve dožinky sú pre mnohých mladých šuhajov a devy z izolovaných osád okolitých lesov ideálna príležitosť na nájdenie si partnera. Týždeň je zakončený tichým sprievodom cez mesto na pamiatku zosnulých a zapálením mohutných vatier na všetkých troch námestiach.
Ubytovanie a jedlo
Ponuka pohostinstiev a ubytovania je široká, no ceny nie vždy odrážajú kvalitu. Dôležité je správne nastavenie očakávaní. Cestovatelia zvyknutí na vyšší gastronomický štandard budú pravdepodobne sklamaní- pestrosť jedál je v týchto odľahlých končinách sveta značne obmedzená. Na druhej strane príchod farmárov prinášajúcich so sebou plodiny a južanskú gastronómiu postupne pretvára kedysi jednotvárnu a silne účelovú gastronómiu a ponuka je ďaleko pestrejšia a kvalitnejšia než bola pred 20 rokmi.
Začnime v postranných uličkách Hlavného námestia na Návrší. V honosnom podnik U zlatého barana s mramorovo-pozláteným interiérom...
Reštaurácia Lahodné Návršie pred palisádou smerom na Remeselnícky trh ponúka o niečo skromnejší interiér, no o to pestrejšiu gastronómiu s množstvom čisto južanských ingrediencii ako olivy, tvrdé zrejúce syry, výnimočne aj čerstvo dovezené hovädzie mäso...
Pohostinstvo Modrý krčah v Prívoze ponúka autentické prostredie darhilských predmestí s vôňou čerstvo uvareného piva. Stramo Grozdič tu ako jeden z prvých darhilských prišelcov do Krasavy začal pri varení piva používať na mieste vypestovaný jačmeň a z juhu dovezený chmeľ...
Konkurenciou v Prívoze sú ešte ďalšie dve pohostinstvá- U sedliaka s veľmi jednoduchou, no chutnou kuchyňou spojenou s vlastnou pekárňou a Riečny dom pri hornej kompe sa špecializuje na rôzne druhy morských aj sladkovodných rýb.
Pre ozajstných zúfalcov je tu ešte vývarovňa pri hlavnej ceste v Pirátskom Grbe s jednoduchým názvom Pajzel. Dá sa tu dostať kaša nejasného pôvodu s posúchom (1 md) a silne riedené pivo (1 md). Ak prichytíte krčmára (malý zarastený goblin s dlhou bradou, zjazvenou tvárou a troma zubmi odmietajúci prezradiť svoje meno) v prívetivej nálade, za ďalší meďák vás nechá cez noc zložiť sa na lavici vnútri. Pajzel bol susedmi nedávno prinútený zaviesť novinku- latrínu vo dvore (vôbec jedna z mála latrín v Pirátskom Grbe), čo citeľne zvýšilo sanitárnu kvalitu jeho bezprostredného okolia. Je vysoko pravdepodobné, že cestovatelia, ktorí sa odhodlajú na konzumáciu podávanej kaše s pivom na latríne strávia dostatok času na to, aby si mohli vychutnať všetky detaily tejto pokrokovej stavby.
Príchod a odchod
Prístav vo Veľkých rovniach je zďaleka najrušnejším v Krasave. Lode z neho vyrážajú oboma smermi (východným aj západným) takmer denne. Väčšina lodí má namierené do niektorých z malých osád na pobreží. Do vzdialenejších destinácii v Medveďom alebo Darhilu sa lode plavia zriedkavejšie, v sezóne približne raz až dvakrát týždenne. Kapitáni radi využívajú možnosť privyrobiť si prevozom pasažierov, ak máte šťastie a súčasne ide vašim smerom viac ako jedna loď, zjednávajte. 600 míľovú plavbu do Darhilu prekoná obchodná loď za približne 6 dní (cena pre pasažiera 1 - 6 zl), cesta východným smerom do 400 míľ vzdialeného Medvedieho zvykne trvať do 4 dní (cena pre pasažiera 5 - 30 st). Na plánované odchody lodí sa skúste spýtať u správcu prístavu (menšia budova pri vchode k výkladisku pri starých dokoch). Tu lode platia poplatky za kotvenie, správca má preto prehľad o tom, ako dlho majú v úmysle sa v meste zdržať.
Dopravu po rieke oblsuhujú desiatky menších lodí a člnov kotviacich poväčšinou v Suchom ramene, prípadne pri kompách. Využívajú ju riečni rybári a lovci, hľadajúci odvoz do okolitej divočiny. Takmer denne sú vypravované niektoré z väčších lodí smerom ku prameňu Poltavy vezúc tovar a pasažierov. Mnohé z nich končia vo Vranovciach, akomsi logistickom centre pre ryžovačov zlata a baníkov.
Mesto v zajatí politiky a "Nové pomery" bezpečnosti
Stáročia tuhých zím a boja o prežitie vštepili do miestnej kultúry silný pocit spolupatričnosti a morálnych hodnôt. Celá osada bývala často závislá na rozhodnutiach a spolupráci jej každého člena, bolo preto nevyhnutné, aby všetci členovia chápali a dodržiavali určené pravidlá. Najváženejší členovia osád v úlohe starešinov vykladali a dohliadali na dodržovanie pravidiel, vo veľmi výnimočných prípadoch riešili konflikty medzi osadami- väčšinou konsenzuálnou dohodou, len výnimočne násilím.
Zatiaľ čo v iných častiach Krasavy vyzývame cestovateľov na opatrnosť pred nástrahami divokej prírody a počasia, vo Veľkých Rovniach príroda a počasie nie sú tie najväčšie riziká. Veľké Rovne vstúpili do novej éry s dedičstvom silných tradícii s troma starešinami dohliadajúcimi na tri časti mesta, ktoré v tom čase malo sotva 3,000 duší: Návršie, Girrion a Starý ostrov. No dve dekády rozvoja predtým neexistujúcich remesiel, začiatok farmárčenia, desaťtisíce prišelcov do mesta a okolia či zlato prúdiace z Vranovíc nenechalo na pôvodných tradíciách takpovediac kameň na kameni.
Počet obyvateľov sa takmer strojnásobil, počet "osád" a starešinov sa rozrástol na 8. V meste posledné roky okrem populácie a počtu štvrtí dramaticky rastie aj počet násilných úmrtí a neobjasnených zmiznutí, organizácia Maják Poltavy pomáhajúca ľuďom v núdzi odhaduje, že len za rok 633 iba bolo spolu až 32. Hoci každá štvrť má dnes určitý počet ľudí dohliadajúcich na verejný poriadok, hrdelné zločiny majú stále stúpajúci trend. Aj preto si najmä posledné roky každý z bohatších obchodníkov či remeselníkov najíma početné ochranky strážiace ich rodiny a majetok. Dôsledkom je tak neprehľadná zmes milícií (často zle či úplne neoznačených), ochrankárov a nádenných žoldnierov s veľmi nejasnými právomocami.
Na druhej strane väčšina úmrtí či zmiznutí má pravdepodobne súvis s mocensko-obchodnými bojmi v rámci jednotlivých štvrtí, možno aj preto je reakcia starešinov a komunít na tieto prípady až zarážajúco vlažná. Najvážnejší prípad úmrtí starešinov Jusyka Krumwalda (Prístav) a Barda Trannského (Studenica) z roku 631, kde oboch ťahali splašené kone povozu niekoľko míľ za mesto, bol označený všetkými ostatnými starešinami (s výnimkou Svetozára Felčíra z Girrionu a Starého ostrova) za nešťastnú náhodu. Práve po tomto prípade sa v meste začalo nahlas hovoriť o "nových pomeroch", kde platí pravidlo prežitia silnejších a kde na prežitie je potrebné poznať tých správnych ľudí.
Mohlo by sa zdať, že takto dramatická situácia musí znamenať pre mesto ekonomickú katastrofu. Prvý dojem môže byť klamlivý- pravdepodobne sa jedná skôr o dobre vyváženú pozičnú hru rôznych vplyvných obchodníkov a starešinov, ktorá síce prináša určitým skupinám existenčné problémy, no mestu ako celku umožňuje prosperovať naďalej. Nie náhodou je väčšina úmrtí skôr z radov bezpečnostných zložiek a nižšie postavených ľudí mocenskej hierarchie (milicionári, ochrankári, pouliční kriminálnici či prisťahovalci bez zázemia), pričom s výnimkou vrážd starešinov v roku 631 platí akási gentlemanská dohoda o neútočení na obchodníkov či starešinov samotných. Dá sa tiež tvrdiť, že prísun nových tovarov, prisťahovalcov a zlata do mesta je tak enormný, že ani tieto "bezpečnostné problémy" nedokážu tieto trendy zvrátiť.
Tak či onak, "nové pomery" priniesli jednotlivým mestským osadám a ich starešinom takmer absolútnu autonómiu nad pomermi v nej. Hoci každý z nich hrá podľa vlastných pravidiel, zdá sa, že sa všetci rozhodli vymedzené teritóriá plne rešpektovať. Mnohí sa oprávnene domnievajú, že táto situácia je dlhodobo neudržateľná a momentálne zažívame niečo ako ticho pred búrkou. Cestovateľom preto odporúčame si pri príchode do mesta zistiť aktuálne reálie a prispôsobiť sa situácii- či už chodiť výlučne s ozbrojeným sprievodom alebo sa vyhýbať miestam, kde je zvýšené riziko bezpečnostných problémov (aktuálne je to napríklad Červená Štvrť, Pirátsky Grb či určité časti Priesakov).
Okolie Veľkých Rovní
Spádová oblasť do vzdialenosti približne 50 míľ od Veľkých Rovní bola v období tuhých zím kľúčom k prežitiu mesta. Práve tu dokázali fungovať malé osady veľkosti 50-200 ľudí živiace sa lovom a rybolovom, ktoré využívali Veľké Rovne na vzájomný obchod. Odhaduje sa, že pred dvadsiatimi rokmi v nich žilo dokopy 8-10 tisíc ľudí, pričom odvtedy sa ich počet približne zdvojnásobil. Populácia celého povodia Poltavy vrátane pobrežných oblastí (bez započítania zlatokopeckej oblasti Vranovíc) je odhadovaná na dvojnásobok týchto čísel. Zatiaľ čo prisťahovalci tvoria vo Veľkých Rovniach viac než polovicu obyvateľstva, v spádovej oblasti je to len niečo cez 20%. Tí sa tu takmer výlučne venujú zakladaniu fariem, ku ktorým sa zvyknú pridávať mladí ľudia z miestnych osád. Hoci farmy tvoria len zlomok inak husto zalesnenej oblasti, je možné predpokladať, že pri udržaní tempa ich nárastu dôjde skôr či neskôr ku konfliktom medzi starousadlíkmi živiacimi sa lovom, kde les je ich prirodzené útočisko a novousadlíkmi, pre ktorých je les prekážkou ďalšieho rozvoja ich fariem.
History
Maps
-
Veľké Rovne a okolie
Comments