Krasava

Príbeh nasledujúcich dní sa bude odohrávať v divokej severskej krajine, poeticky volanej Krasava. Ako sa na takú divočinu patrí, zimy sú tu dlhé, mimoriadne chladné, letá naopak krátke a horúce. Krajinu lemovanú vysokými horami pokrývajú husté stáročné lesy plné divej zvery a vtáctva, kľukaté pokojné rieky a nespočetné množstvo jazier v lete sa hemžiacimi húfmi komárov.

Na ľudí tu natrafíte iba s nemalým šťastím. Tých niekoľko rybárskych osád na pobreží či ukrytých v nekonečnom lesnom poraste sú ozajstnou zriedkavosťou. Ak by ste snáď chceli navštíviť nejaké mesto, museli by ste sa vydať ďaleko na juh cez vždy zasnežené pohoria oddeľujúce Krasavu od zvyšku sveta alebo skúsiť mnohodennú plavbu jej západným pobrežím.

Tak ako príroda sú v Krasave drsní aj jej obyvatelia. Za cenných sa tu považujú skôr skúsení lovci a remeselníci, než ľudia ovládajúcich písmo a vznešenú mluvu. Ľudia tu nevkladajú svoju dôveru do kníh učencov či náboženských kazateľov, ale do tajuplných šamanov a mystikov s ich prastarými rituálmi. Obchodníci z juhu tu zvykní nakupovať kožušiny či jantár výmenou za surové železo či južanské koreniny a vína. Prichádzajú a odchádzajú slobodne podľa ročných období, nikto od nich nepýta poplatky či clá ani im neprikazuje, čo a kde môžu a nemôžu obchodovať. Krasave totiž nevládnu šľachtici či veľmoži, ale drsná a divoká príroda.

Pozrime sa ale bližšie na jedno miesto uprostred nedozerných lesov.

Je tomu dávno, čo ľudia v krasavskom vnútrozemí objavili hodnotu miestneho kameňa- vzácneho ružového mramoru nachádzajúceho sa na pahorkoch pri rieke zvanej Medvedia. Pred mnohými generáciami sem boli z juhu vyslaní skúsení obchodníci a vybudovali kameňolom. Naštiepaný kameň začali po rieke splavovať do prístavu na pobreží a odtiaľ na juh, kde sa stal súčasťou veľkolepých chrámov a sídiel mocných.

Život v Krasave však dobrovoľne túži zažiť len málokto, nevraviac o beztak náročnej práci v kameňolome. Ľudia sem preto boli na prácu postupne posielaní skôr za trest než pre ich nadšenie z kamenárskych prác či zážitkovej turistiky. Z kameňolomu sa tak stala trestanecká kolónia.

Trestanecká kolónia uprostred rozľahlých lesov však funguje inak, ako by očakával človek z civilizovanejších krajín, ak sa vôbec nápad vytvoriť trestaneckú kolóniu kdekoľvek dá považovať za príznak "civilizácie". Netreba si hneď predstavovať plot s ostnatého drôtu a strážne veže plné ozbrojených vojakov. Z kameňolomu uteká len málokto, keďže pravdepodobnosť prežitia v ňom je tu stále vyššia než na úteku niekde v divočine. V priebehu generácii sa z kameňolomu stal akýsi sociálny experiment, kde sa trestanci miesia so strážcami a ich rodinami, lovci z miestnych kmeňov ich zásobujú potravinami a ostatní domorodci si tu privyrábajú na remeselných prácach či obchode. Stretnete tu šamanov, mastičkárov, výnimočne aj zvedavcov z juhu bažiacich po exotike. Nájde sa tu krčma, kováč alebo krajčír. Za závan moderných časov je považovaných zopár odvážlivcov skúšajúcich tu pestovať repu a kapustu, keďže posledné zimy ani zďaleka neboli tak drsné ako ich opisujú pamätníci.

A je to práve kameňolom na Medvedej rieke, kde začína príbeh našich hrdinov. Vašich hrdinov.

Váš príbeh.

Stvoriteľ, Prológ hráčom

Vydavateľstvo Osamelá platňa nedávno publikovalo dlho očakávané 1. vydanie Sprievodcu Krasavou. Na týchto stránkach ponúkame jeho plný prepis.

Odporúčame najskôr prečítať Úvod a súvisiaci Manifest moderného hráča, ktoré svetským čitateľom slúžia ako vysvetľujúce texty k obsahu publikácie.