Darhil
Orientácia
Takmer poldruha tisíca míľ dlhú rieku Pilica spája so Západným oceánom Pilický záliv. Záliv je takmer 50 míľ dlhý a na niektorých miestach až 15 míľ široký, obklopený pahorkami a posiaty desiatkami menších ostrovov. Južnej strane zálivu medzi ústiami dvoch menších riek Dariony a Brestovky dominuje 9 míľ široký Darionský polostrov. Na jeho západnom cípe stojí mesto Darhil.
Brehy zálivu lemujú vonkajšie hradby mesta, severný a južný breh spája východná hradba prechádzajúca pahorkami. Vzdialenosť severných a južných hradieb je približne dve míle, zo východných a západných ešte o jednu míľu viac. Veľkosť chránenej plochy je tak skutočne impozantná, približne 500 hektárov.
Stredom polostrova sa tiahne niekoľko pahorkov. Nad piatimi z nich sú postavené pevnosti - hlavné dominanty mesta. Tými najväčšími sú Denethérova pevnosť uprostred mesta a Citadela na najvyššom mieste východných hradieb.
Mesto je vnútorne delené na štyri štvrte, každá oddelená vlastnou hradbou či palisádou vychádzajúcou z Denethérovej pevnosti. Najzaľudnenejšou je severovýchodná Kupecká štvrť s ešte stále veľkorysými pravouhlými ulicami a sídlami bohatých mešťanov, obchodníkov a remeselníkov. Jadrom štvrte je široký bulvár Aorta, kde okrem niekoľkých trhovísk nájdete tiež radnicu, sídla cechov, bánk či najvýstavnejšie hotely. Za jej severnou hradbou cez Prístavnú bránu je Hlavný prístav.
Severozápadnú časť mesta tvorí Rybárska štvrť. Jej strmé a úzke uličky kedysi lemovali honosné vily, no ako sa mesto vyľudňovalo, bohatí mešťania sa postupne presťahovali do Kupeckej štvrte. Rybárska štvrť je tak dnes poväčšine domovom chudobných nádenníkov a rôznych pochybných existencií. Výnimkou je iba niekoľko ulíc pri dolných hradbách obývaných remeselníkmi a rybármi, ktorí každé ráno vyrážajú cez Rybnú bránu k svojim bárkam.
Pokojná juhozápadná Chrámová štvrť je miestom, ako názov napovedá, nielen chrámov rôznych vyznaní, no nájdete tu tiež lýceum, univerzitu, knižnicu či botanickú záhradu a arborétum.
Východným smerom sú Sady, najrozľahlejšia mestská štvrť. Jej pôvodný pravouhlý pôdorys má dnes už iba zopár ulíc lemovaných domami farmárov či menších remeselníkov. Ostatné ulice sa premenili na záhrady plné ovocných stromov a pasienok pre ovce a kozy. Výnimkou je snáď iba niekoľko ulíc pri južných hradbách nazývaných Južné mesto. Za hradbami nájdete Malý prístav určený riečnym lodiam zásobujúcich južnú časť mesta.
Jazyk a kultúra
Približne polovica Darhilanov sú Horali (sami sa nazývajúcimi Sauri), potomkovia morských národov v dávnych dobách osídľujúcich Minthariu z jej západnej strany. Svoje tradície spájajú najmä s morom - rybolovom, námorným obchodom či staviteľstvom lodí, no tiež so životom v ťažšie prístupných horských oblastiach Podolska. Ich jazyk, Saurštinu, používa v Podolsku sotva dvestotisíc ľudí. O to viac prikladajú Darhilu význam ako svojmu hlavnému kultúrnemu centru.
Druhým najpočetnejším etnikom sú Sohari, tvoria zhruba tretinu populácie Darhilu. Ich jazyk, Soharčina, je dominantný v celom Podolsku a ako svoj druhý jazyk ho zvyknú ovládať aj ostatné etniká, vrátane Darhilských Horalov či Krasavov.
Zatiaľ čo Horali a Sohari obývali mesto od jeho založenia, Krasavi sa vo väčšom počte začali sťahovať do mesta iba pred zhruba storočím. Dnes tvoria asi 10-15% jeho obyvateľstva.
Náboženstvo a mystika
Vierovyznania v Darhile sú zmesou náboženstiev tých národov, ktoré v meste a jeho okolí za posledné tisícročia usádzali. V niektorých prípadoch sú vyznávaní podľa etnickej príslušnosti - Krasavi preferujú Hyš, Sohari svoje modlitby smerujú k Taune a Dohnisovi. Vo všeobecnosti Darhilania zvyknú vyznávať viacerých bohov súčasne v závislosti od ich profesie či životnej situácie bez ohľadu na ich pôvod.
Horali, prví osadníci regiónu pred začiatkom dejín, dali mestu kult Mithráda, boha morí a námorníkov. Medzi Sohartskými obyvateľmi sa teší veľkej obľube pôvodne Alavidská bohyňa plodnosti Tauna a boh obchodu, remesiel a múdrosti Dohnis. Krasavi vzývajú svoju bohyňu plodnosti Hyš. Bohyňa krásy, potešenia, vášne, lásky a túžby svätá Tyanna, podľa historikov odvodená od Corquillionskeho kultu bohyne Reha, sa teší obľube najmä v rodinách starousadlíkov ešte z čias Aliancie.
Aliancia, okrem množstva iných vecí, zanechala v meste aj kult Pútnika, ktorý dodnes nasledujú tisícky veriacich z mesta a blízkeho okolia. Tí dúfajú v jeho druhý príchod a obnovenie zašlej slávy mesta.
V časoch katastrof, ktoré začali mesto sužovať na konci 4. storočia, vznikol kult Proroka Ulghura hlásajúceho koniec sveta. Pre miestnych sa stal bohom chorôb, utrpenia a smrti. Mnohí v ňom vidia tiež boha spásy a posmrtného života.
Povedomie mesta
Tí, ktorí Darhil nikdy nenavštívili, zvyčajne poznajú o meste množstvo povestí, ktoré čiastočne majú základ v realite, no len málo z nich sa svojimi rozmermi blíži k skutočnosti. Po svete kolujú príbehy o nesmiernom bohatstve mešťanov, ich okázalých večierkoch, o krvilačných hrách určených na pobavenie davov, nerestnom živote, o bezpráví a kriminalite, o všestranných znalostiach miestnych vzdelancov, mudrcov či kňazov, o špine, chudobe, o zázračných stavbách popierajúcich prírodné zákony či naopak o rozpadávajúcich sa ruinách ohrozujúcich životy okoloidúcich. Návštevníci prichádzajúci do mesta s očakávaniami postavenými na týchto príbehoch zostanú zväčša sklamaní.
Darhil je predovšetkým mesto na križovatke obchodných ciest v ústí jednej z najdlhších riek Mintharie, ktoré prirodzene priťahuje ľudí zo širokého okolia. Nikde v okolí 500 míľ nenájdete kozmopolitnejšie miesto s takou širokou paletou kultúr, jazykov, nárečí, zvykov. A preto ľudia, ktorí sa sem rozhodli prisťahovať (a tí čo sa tu narodili a rozhodli sa neutiecť) majú do istej miery oproti ostatným mestám povesť priebojných, pracovitých a odhodlaných ľudí schopných spolupracovať a dohodnúť sa.
Samozrejme, každé zovšeobecnenie je pravdivé iba čiastočne. Preto najlepší spôsob, ako aspoň trochu nahliadnuť do duše Darhianov, je stráviť v meste aspoň niekoľko týždňov a spoznať ich osobne.
Čo vidieť a zažiť
Ponuka spoločenského, umeleckého či gastronomického vyžitia je v Darhile skutočne bohatá. Medzi návštevníkmi sa najväčšej obľube teší každoročný festival Na okruhu konajúci sa uprostred jesene. Začína náboženskými obradmi spojenými s poďakovaniami bohom za úrodu a trojdenným jarmokom na hlavnom mestskom bulvári Aorta zvanom tiež Okruh. Štvrtý a piaty deň sa dejisko festivalu presunie na takzvaný Vonkajší okruh - míľový úsek cesty popri zálive za Kupeckou bránou vybudovaný práve za týmto účelom. Tu sa konajú bežecké štafety, zápasenia družstiev, konské dostihy a závody konských záprahov. Pri najatraktívnejších miestach v strede trate a na jej koncoch, kde sa kone a vozy otáčajú, sú postavené tribúny praskajúce vo švíkoch. Prípady, kedy sa preťažené tribúny zrútili a zavalili návštevníkov, nie sú zriedkavé.
Počas roka sa na mieste Vonkajšieho okruhu konajú dve menšie podujatia - Slávnosti jari na konci zimy a Hody bohyne Tauny na letný slnovrat. Počas nich sa tiež konajú bežecké preteky či konské závody a sú považované za akýmsi tréning na hlavný festival. Víťazi jednotlivých disciplín sú ľuďmi roky oslavovaní a mená niektorých z nich Darhilčania spomínajú ešte aj o generácie neskôr. Tí, ktorým sa podarí vyhrať niektorá s disciplín viackrát, sa stávajú legendami. Skúste sa v meste spýtať na bežca Mikola Rubána či vozotaja Kloteho Tilmara, ktorí vyhrali svoje disciplíny mnoho rokov v rade (v rokoch 591-596, resp. 516-524). Ich príbehy sa stali súčasťou miestneho folklóru.
Jesenný Festival na okruhu zvykne byť tiež dobrou príležitosťou pre miestnych radných či obchodníkov na politické agitácie a to najmä pred voľbami, ktoré sa konajú raz za 5 rokov práve po festivale. Menej majetní obyvatelia zas počas festivalových hier zvyknú ponúkať víťazom na vydaj svoju dcéru dúfajúc, že jej tým zabezpečia lepší život.
Ďalšou významnou udalosťou v Darhilskom kalendári sú vodné preteky člnov a bárok konajúce sa týždeň pred Slávnosťami jari spojené s oslavami boha Mithráda. Na vode pred Hlavným prístavom je označená cieľová čiara, ku ktorej závodia veslári vyrážajúci z opačného brehu zálivu vzdialeného asi šesť míľ.
Omnoho častejšie je pre zábavychtivých obyvateľov a návštevníkov dostupné mestské divadlo. To najmä od polovice jesene do konca jari otvára niekoľkokrát týždenne svoje brány divákom, ktorí si môžu pozrieť niektorú z klasických drám či komédií alebo sa zabaviť na súčasných speváckych vystúpeniach alebo situačných improvizáciách.
Darhil býva častým cieľom nasledovníkov Pútnika z blízkeho aj ďalekého okolia. V meste je totiž ešte stále v prevádzke pôvodný chrám Pútnika vybudovaný koncom 3. storočia. A hoci je badateľné, že zažil aj lepšie časy, jeho interiér je naozaj impozantný. Jeho návštevu odporúčame každému návštevníkovi. V jeho blízkosti sú tiež novšie svätostánky proroka Ulghura a svätej Tyanny, boha Dohnisa či bohyne Hyš.Náročnejší cestovatelia môžu skúsiť zavítať do budovy Darhilskej univerzity susediacej s knižnicou, kde je ešte stále možné nájsť tisíce zväzkov kníh na prakticky akúkoľvek oblasť. Správcovia sú však voči návštevníkom stále viac podozrievavejší, nakoľko sa im z inventáru strácajú ročne desiatky kníh či iných vzácnych predmetov. Najmä knihy sú v dnešnej dobe len veľmi ťažko nahraditeľné a je možné, že v budúcnosti budú návštevníkov púšťať dnu iba za poplatok a pod prísnym dohľadom.
Počas horúceho letného popoludnia sú ideálnym miestom na návštevu botanická záhrada a arborétum. Obe boli v 3. storočí zriadené provinčným guvernérom. V rokoch 592-595 ich do ich dnešnej podoby po dekádach zanedbanosti nechal obnoviť vtedajší richtár Ludwig Barrens.
Milovníci architektúry môžu na mnohých budovách v kupeckej štvrti obdivovať účelový štýl z čias vrcholu Aliancie. Najlepšími príkladmi sú lazaret a blízky sirotinec na Stromovej ulici, budova väznice neďaleko Denétherovej pevnosti a predovšetkým samotná pevnosť, ktorej mohutné oblé múry z liateho kameňa, hoci poškodené počas zemetrasenia v roku 499, sa dodnes týčia nad mestom ako gigantická ruka snažiaca sa ho celé zodvihnúť kamsi do oblakov.
V zdobenejšom a okázalejšom štýle z konca zlatej éry Aliancie polovice 4. storočia stoja za pozornosť najmä budovy v okolí Aorty: okázalý hotel Astoria, dnes už sčasti spustnutá budova Zemského súdu, Dom cechov, ktorého východné krídlo bolo necitlivo prebudované na sklad, či sídlo Darhilskej obchodnej banky, kde pôvodný nápis v Soharčine "Náhliť sa musí pomaly" vyvesený nad jej hlavným vchodom je dodnes už vyše 3 storočia jej mottom.
Príchod a odchod
Pokiaľ ste farmári regiónu Dolného Darionu obklopujúceho Darhil, na vstup do mesta s vozom plnom plodov vašej práce využijete Kupeckú alebo Sadovú bránu na východných hradbách. Brány sú otvorené za denného svetla, poplatok za vstup závisí od ponúkaného tovaru. Pre všetkých ostatných návštevníkov mesta sú vstupom do mesta prístavy.
Najväčšie lode kotvia v Hlavnom prístave pri Kupeckej štvrti. Lode oznamujú svoje odchody s denným predstihom, ich rozpis je dostupný v budove správcu prístavu - poznáte ju podľa červenej škridlovej strechy s veľkým namaľovaným erbom mesta.
Do miest Leb, Ostrodín, Plytvo, Nábor a Plaveč na západnom pobreží Malohradu vyráža loď takmer denne. 340 míľová plavba do najvzdialenejšieho Plaveča trvá 3 dni a v závislosti od sezóny sa cena pohybuje medzi 5 a 30 striebornými. Iba výnimočne sa stáva, že loď niektoré z piatich miest vynechá, cestovateľom však odporúčame uistiť sa o presnom itinerári plavby vopred.
Do veľkých obchodných centier na juhu Mintharie ľudia zvyknú cestovať menšími obchodnými loďami s množstvom zastávok a prestupov. Plavba tak zvykne byť síce lacnejšia, no jej trvanie je ťažko predvídateľné. Pri šťastnej zhode okolností sa môžete týmto spôsobom dostať do 1,500 míľ vzdialenej Thassínie za 2 mesiace a schudobnieť o 10 zlatých. Pre náročnejších klientov je možnosť prenajať si kajutu v obchodných lodiach plaviacich sa priamo do Thassínie či Trantisu len s minimom zastávok. Plavba tak trvá menej ako 3 týždne, no treba počítať s cenou okolo 30 zlatých.
Mesto Skalité opačným smerom v severskej Krasave navštevuje loď spravidla týždenne. 550 míľová plavba trvá 5 - 6 dní a bude vás stáť od 2 do 8 zl. Počas búrkovej sezóny na jeseň a na jar býva plavba rizikovejšia, lodí sa plaví menej a cena býva vyššia.
Hlavnou dopravnou tepnou Darhilu je rieka Pilica. Touto cestou prichádza do mesta denne zhruba riečnych desiatka člnov s tovarom určeným Darhilu alebo na prekládku do námorných lodí. Keďže Pilica je po väčšinu roka splavná až po Gnaht, je ideálnou cenovo dostupnou formou dopravy do takmer každého regiónu Podolska. Najfrekventovanejšie spojenie je s Cerovom (Nustatom), centrom Dolného Podolska. 200 míľová plavba proti prúdu trvá približne dva týždne, opačným smerom asi 3 dni. Ďalej do Astarku strávite na lodi ďalších 6 - 10 týždňov, po prúde naspäť asi 2 týždne. Ceny dopravy divoko variujú - od jedného strieborného na deň v lodi až po okraj naplnenej tovarom a pasažiermi až po desaťnásobok za privilégium dôstojných podmienok.
Do Malého prístavu pri Južnom meste každé ráno prichádza zhruba desať člnov zabezpečujúcich spojenie s množstvom osád v zálive či na neďalekom pobreží. Prievozníci najskôr privážajú tovar a ľudí z osád do Darhilu, opačným vyrazia po naplnení kapacity. Za deň sa každý čln stihne niekoľkokrát otočiť, posledné plavby naspäť do osád sú zvyčajne tesne pred súmrakom. Za zvezenie sa zvykne platiť 2 - 5 medených, v prípade väčšieho množstva tovaru ešte o niečo viac.
Demographics
| Etnikum | Počet |
|---|---|
| Sauri (horali) | 23-tisíc |
| Sohari | 16-tisíc |
| Krasavi | 8-tisíc |
| Iné | 3-tisíc |
| Celkovo | 50-tisíc |
History
Prehistória
Za pôvodných obyvateľov západného pobrežia sa považujú Sauri, morský národ osídľujúci túto časť kontinentu pred vyše dvoma tisícročiami. Spolu s Alavidskými nomádmi prichádzajúcimi z východu vytvorili prvé Sohartské kráľovstvo. Alavidi osídľovali prevažne údolia rieky Pilice, Sauri dominovali na pobreží a v nehostinnejších pahorkoch. Boli to práve moreplavecké zručnosti Saurov, ktoré pomohli ríšu rozšíriť až do južnej Mintharie. Kráľovstvo sa však pre vzájomné nezhody náčelníkov kmeňov v 7. storočí p.A. rozpadlo a Pilický záliv tak zostal po stáročia v rukách Saurských veľmožov mimo dosahu Soharov, ako sa Alavidskí nomádi začali nazývať.
Štyri kráľovstvá a založenie mesta
Jadro regiónu sa postupne presúvalo z tradičného centra Saurov Mordhínu, mesta v ústí rieky Morie do Eredhínu na rieke Pilica, asi 20 míľ pred jej vyústením do zálivu. Práve Eredhín sa stal v 4. storočí p.A. sídlom kráľov Eredionu, jedného zo Štyroch kráľovstiev severnej Mintharie. Tá v roku 74 p.A. vytvorila personálnu úniu so Sohartom ovládajúcom horný tok rieky Pilice.
Eredhín na jar roku 22 p.A. takmer úplne zničila ľadová povodeň. Miestni šľachtici v obavách, že by sa povodne v meste stojacom na nížinných vysušených bažinách mohli opakovať, rozhodli vybudovať nové centrum regiónu. Pre tento účel si vybrali polostrov v Pilickom zálive. Jeho pahorky z troch strán chránené vodou poskytovalo prirodzenú ochranu nielen pred záplavami, ale pred nepriateľmi. Poloha v zálive tiež vytvárala prirodzený bezpečný prístav pre stále dôležitejší námorný obchod. Na mieste niekdajšej Saurskej rybárskej osady tak najvýznamnejší architekti doby začali kresliť plán mesta Darhil.
Prvá korunovácia Podolského kráľa sa v meste konala v roku 8 A. Mesto sa v priebehu 1. storočia A. stalo najväčším a najvýznamnejším mestom Dolného Podolska. Odhaduje sa, že okolo roku 160 malo už vyše 120-tisíc obyvateľov a zaradilo sa medzi 4 najväčšie mestá kontinentu. Zatiaľ čo stále viac centralizované Podolské kráľovstvo sužovali politické spory vyššej šľachty s kráľovským dvorom, Darhil sa stával voľnomyšlienkárskym centrom obchodu s meritokratickými obchodnými spoločnosťami, cechmi, bankami či slobodnými školami mimo vplyvu feudálnych pánov z vnútrozemia.
Krátke obdobie republiky
Tieto zväčšujúce sa rozpory medzi Astarkom, hlavným mestom kráľovstva, a Darhilom vyústili do niekoľkých ozbrojených konfliktov. Pri najväčšom z nich bola v roku 166 vyhlásená nezávislá obchodná republika, tá však bola po štyroch rokoch porazená a stále viac zaostalá Podolská monarchia tak mohla prežívať ďalej. Znovuobnovením vlády kráľov Astarku sa prvý "zlatý vek" Darhilu sa skončil.
Úspech Darhilu zmenil odvekú hranicu medzi Saurami, v tomto čase už nazývaných "Horalmi", a Soharmi. Rozrastajúcemu mestu začali dominovať Soharskí kupci, remeselníci či farmári usádzajúci sa v okolí. V priebehu troch storočí sa Horali ocitli v Pilickom zálive v pozícii menšiny a svoju prevahu si udržiavali už iba v odľahlejších regiónoch Vysočiny v povodí rieky Morie a ďalej na sever.
Zlaté obdobie Aliancie
Dobytie Sohartského kráľovstva Alianciou v roku 279 spustilo v Darhile paradoxne druhý zlatý vek. Aliancia strategický potenciál mesta ako hlavného obchodného centra severnej Mintharie všemožne podporovala. Väčšina z honosných budov, ktoré dodnes v meste stoja, pochádza práve z tohto obdobia prudkej modernizácie mesta.
Darhil do svojho panteónu vyznávaných náboženstiev veľmi rýchlo prijal Vieru Pútnika, náboženstvo zapúšťajúce korene takmer v každom väčšom meste. Odhaduje sa, že v čase vydania Tolerančných zákonov (rok 359) bolo v 130-tisícovom meste až 50-tisíc nasledovníkov Pútnikovho učenia. Mesto sa tak prirodzene stalo útočiskom prenasledovaných Veriacich z okolia a stalo sa centrom podpory cisárstva v jeho snahe o potvrdenie Viery ako štátotvorného náboženstva.
Okolité regióny však z cisárstva nadšené veľmi neboli. Rôznorodým povstaleckým skupinám sa v roku 369 podarilo zjednotiť a o rok neskôr dobyť Darhil. V následných represiách boli zavraždené či popravené tisíce ľudí, ďalšie desaťtisíce z mesta ušli. Cieľom státisícov nasledovníkov Pútnika vyhnaných z Darhilu a ďalších oblastí Mintharie bola prevažne Krasava. Aj vďaka ich vplyvu sa zaostalá severská krajina modernizuje ako po technologickej stránke, tak aj po stránke spoločenskej a politickej. Dovtedy autonómne kmene sa postupne zjednocujú a okrem iného začínajú podnikať odvážne koristné výpravy smerom na juh k pobrežiu Aliancie plne zamestnanej vnútornými rozbrojmi.
Koniec civilizácie
Prvá lúpežná výprava Krasavčanov vyrabuje v roku 373 bez väčšieho rozruchu zopár osád na Súostroví prízrakov. No už v priebehu niekoľkých rokov naberú takú intenzitu, že výprava s odhadom 15-tisíc bojovníkmi dokázala v roku 378 dobyť a vyplieniť samotný Darhil. Niektoré správy z tej doby hovoria, že sa tak stalo so značnou dopomocou ľudí, ktorí z mesta pred takmer desaťročím museli utiecť. Mnohí však upozorňujú, že tieto správy pochádzajú výlučne od vzbúrencov, ktorých prirodzeným záujmom bolo pripisovať nasledovníkom Pútnika vinu za prakticky čokoľvek.
Krasavčania ešte v to isté leto z Darhilu aj s bohatou korisťou odtiahli a nasledujúce roky sa lúpežné výpravy mestu vyhli. Nevyhla sa mu však iná a podstatne väčšia katastrofa. Morová epidémia roku 391 si po celom kontinente vyžiadala milióny obetí, v Mintharii jej podľa všetkého podľahol každý tretí obyvateľ. V Darhile epidémii podľahli desaťtisíce, raz taký počet mesto nadobro opustilo.
Morová rana a storočie úpadku
Zo 130-tisíc ľudí v roku 359 žila v Darhile o 32 rokov neskôr sotva štvrtina - tri štvrtiny zahynuli v bojoch o mesto, zomreli na mor alebo utiekli na vidiek. Väčšina domov zostala opustená, systém riadenia mesta sa rozpadol, zanikla stála armáda, objem tovaru obchodovaného v meste klesol o viac ako 90%. V meste zavládla chudoba a kriminalita, objavovali sa hladomory.
Málokto zo státisícov Krasavčanov utekajúcich z Krasavy pred krutými zimami, ktoré začali ich krajinu sužovať po roku 414, si za svoj cieľ vybrali Darhil. Títo severskí lovci, pastieri a roľníci nemali dôvod skúšať život v meste a prirodzene smerovali do odľahlejších oblastí Malohradu, Kraja či Selénska, ktoré po nedávnej morovej epidémii zostali z veľkej časti vyľudnené.
Ďalšie dekády 5. storočia sa niesli v znamení pokračujúceho úpadku mesta - celé časti mesta sa menia na pasienky či sady, väčšina prístavu je rozobratá, z tisícov študentov kedysi študujúcich na miestnych školách zostalo len niekoľko desiatok. Vidiecke oblasti sa trápili s obdobiami neúrody, epidémiami chorôb a lokálnymi konfliktami. Ku koncu 5. storočia počet obyvateľov Dolného Podolska klesol na 900-tisíc, tretina oproti roku 359. V samotnom Darhile žije v tom čase už iba 35 - 40 tisíc ľudí.
Posledné ťaženia Aliancie
V roku 499 zasiahlo mesto silné zemetrasenie, pri ktorom zahynuli stovky ľudí. Mnoho historických budov bolo zničených alebo poškodených. Zemetrasenie bolo symbolickým míľnikom - o pár rokov neskôr sa moci nad Alianciou, ktorej bolo Podolsko ešte stále súčasťou, ujal veľkňaz Xemions II. Ten sa okrem iného rozhodol obnoviť zašlú slávu Aliancie tým, že zakročí proti všetkým, ktorí vraj spôsobili jej úpadok - predovšetkým Krasavom usídlených v Mintharii.
Primárnym cieľom cisárskych tzv. Svätých ťažení bolo najmä nezávislé kniežatstvo Krasavov v Malohrade. S vyostrujúcim sa konfliktom sa do bojov postupne zapojili aj Krasavi v Podolsku. Cisárska armáda sa proti Krasavským enklávam v Podoslku rozhodla usporiadať niekoľko výprav. Výsledkom boli desaťtisíce mŕtvych či ľudí odvlečených do otroctva, politický chaos a niekoľko dekád trvajúce vojny rôznych strán tohto nábožensko-etnicko-politického konfliktu.
Práve v tomto období začali Krasavi hľadať útočisko v Darhile. Obavy mešťanov z toho, že sa terčom cisárskeho vojska stane aj samotné mesto, sa nenaplnili. Cisár sa v roku 539 stal obeťou atentátu a vnútorné politické spory v ďalších rokoch vyústili do definitívneho rozpadu Aliancie.
Nezávislosť a stabilita
Ani jedna z bojujúcich strán vyčerpaných troma desaťročiami konfliktov, počas ktorých sa populáciu Dolného Podolska znížila na sotva 600-tisíc, nemala záujem na ich pokračovaní. Sohartská provincia zaniká spolu s Alianciou a moc nad regiónom sa rozdelí do desiatok menších klanových území, feudálnych barónstiev či mestských štátov. Jedným z nich je aj Darhil.
Druhá polovica 6. storočia priniesla mestu vytúženú stabilitu. Podolsku sa vyhýbajú výraznejšie obdobia neúrody, obchod pomaly rastie a spolu s ním aj prosperita miestnych obchodníkov. Zatiaľ čo na vidieku začína získavať moc ozbrojená šľachta chrániaca svojich poddaných a územia, v mestách získava na popularite meritokratický systém. Richtár je spravidla volený najúspešnejšími a najváženejšími občanmi mesta, o jeho chod sa starajú vzdelaní byrokrati a prípadné spory rozhodujú profesionálni sudcovia na ešte základe niekdajšieho Aliančného práva.
Vznik vojvodstva a nová éra
Ku koncu 6. storočia, najmä kvôli obavám z rastúcej moci Veľhradského kniežatstva ovládajúceho Malohrad a Helleu, dochádza k prvému politickému zjednoteniu Podolských území. Spojené Podolské stolice, ako sa táto únia nazvala, si v roku 599 na sneme zloženého zo zástupcov jednotlivých miest a regiónov zvolili doživotného vojvodu Ludwiga Barrensa so sídlom v Astarku.
Pre Darhil bolo zvolenie vojvodu obzvlášť prestížnou záležitosťou, nakoľko Ludwig Barrens bol dlhoročným Darhilským richtárom a nemalou mierou prispel k jeho postupnej obnove. Zjednotenie Podolska prebiehajúcu obnovu mesta ešte viac umocnilo - bol rozšírený prístav, opravená časť hradieb a zanedbaných verejných budov, zlepšovala sa bezpečnosť a v meste kotvilo stále viac obchodných lodí s tovarom určeným pre rôzne kúty Mintharie. Významným momentom bol aj sobáš vojvodu s Veľhradskou veľkňažnou Svatanou v roku 612, ktorý sa stal zárukou mieru medzi oboma krajinami. Zlepšujúce sa podnebie na severe urobilo z Darhilu tiež hlavný prístav pre takmer všetok obchod s Krasavou.
Spory o budúcnosť
Rastúce bohatstvo meritokratického Darhilu založeného na obchode začína v 7. storočí stále viac kontrastovať so zvyškom Podolska, najmä s neďalekým Alstonom. Toto rýchlo sa rozvíjajúce mesto uprostred najúrodnejšej nížiny Dolného Podolska sa stalo obľúbeným cieľom najmä Krasavských roľníkov a remeselníkov.
Vrátili sa tiež tradičné spory Darhilu a hlavného mesta vojvodstva - Astarku, usilujúceho sa o stále väčší centralizmus. Nebolo preto prekvapením, keď sa v 20. rokoch začali objavovať hlasy volajúce po Darhilskej nezávislosti a vytvorení obchodnej republiky po vzore Trannei či Trantisu.
Tieto hlasy ešte viac zosilneli po zvolení vojvodovho syna Thomasa Barrensa za richtára v roku 625. Ten, na rozdiel od svojho otca, väčšinu svojho detstva strávil v hlavnom meste a neprejavil priveľké sympatie Darhilským zvyklostiam. Po vzore Astarku obmedzil právomoci mestskej rady, vyhlásil sa za hlavného sudcu, zaviedol nové clá a normy na obchodovaný tovar. Začal tiež s prebudovávaním časti Denétherovej pevnosti, kam hodlá presunúť svoj úrad.
Comments