Podolsko
Rozsiahle údolie tvorené riekou Pilica južne od Hraničných hôr Krasavskými kmeňmi nazývané Podolsko (historický názov Sohrart sa dnes takmer nepoužíva). Medzi najvýznamnejšie podolské mestá patrí Darhil.
Podolsko bolo koncom 4. storočia prvým a najčastejším cieľom Krasavských nájazdov. Počas Veľkej migrácie o dekády neskôr sa v údolí usadili tisíce Krasavčanov a v priebehu nasledujúcich dvoch storočí sa stali dominantnou etnickou aj politickou silou regiónu.
Aktuálne majú samotní obyvatelia Krasavy o Podolsku minimálne množstvo informácií, no prebiehajúca vlna prisťahovalectva smerujúca do Krasavy, ktorá je tvorená najmä Podolčanmi, môže vzájomný kontakt týchto donedávna oddelených krajín značne zintenzívniť.
V súčasnosti najspoľahlivejším zdrojom aktuálnych informácií o Podolsku je Sprievodca Dolným Podolskom, ktoré v 5. vydaní nedávno publikovalo Thassínske vydavateľstvo Vydavateľstvo Osamelá platňa.
History
Éra dvanástich kráľovstiev
Éra Dvanástich kráľovstiev, ktoré v údoliach Podolska a Hellei začali vznikať pred vyše dvoma tisícročiami, znamenala ukončenie stáročných bojov o údolia a pahorky severnej Mintharie. Tie kedysi vraj obývali obri, trpaslíci, kentauri, vodníci, goblini, rannaeni (humanoidní kríženci medzi človekom a žabou) a iné čudesné bytosti. Národy morských ľudí prichádzajúce zo západu a alavidskí nomádi osídľujúci krajinu z východu začali meniť lesy na pasienky, mokrade na polia a na úbočiach kopcov zakladať prvé mestá.
Posledného obra vraj v Podolskej Vysočine zabil Otovich, kráľ Botolie vládnuci Koharským vrchom v strednom povodí rieky Pilice. Otovicha skolenie obra zjavne posmelilo, pretože za svojho života stihol ešte ovládnuť ostatné tri kráľovstvá v údolí rieky čím ku koncu 12. storočia p.A. vytvoril prvú významnú ríšu ľudí tejto časti sveta. Názov Botolia dodnes nesie Podolia alebo Podolsko, čím je myslené povodie rieky Pilice. Koharské vrchy zas dali meno Kohariom resp. Sohariom či Soharom, národu, ktorý túto časť sveta považuje za svoj pôvodný domov a počas mnohých stáročí ovládal územia ďaleko za jeho hranicami.
Prvá Sohartská ríša
Otovichove kráľovstvo sa síce po jeho smrti rozpadlo, no už o storočie neskôr vzniká prvá Sohartská ríša s centralizovanou správou, prvými písomnými zákonníkmi a stálou armádou. V 9. storočí p.A. ovládla nielen zvyšné územia Dvanástich kráľovstiev, ale aj Rodriánske kráľovstvo južnej Mintharie. Stupňujúce sa vnútorné spory viedli v 7. storočí k rozpadu ríše, ktorú o storočie neskôr nakrátko zjednotí Adrelské kráľovstvo zo strednej Mintharie.
Éra štyroch kráľovstiev a Druhá Sohatská ríša
Rozpadom Adrelského kráľovstva v 5. storočí p.A. začala éra Štyroch kráľovstiev trvajúca až do roku 74 p.A., kedy boli kráľovstvá hornej a dolnej Hellei a horného a dolného Podolska zjednotené do druhej Sohartskej ríše. Spočiatku personálna únia sa postupne pretransformovala na silne centralizovanú monarchiu súperiacu s ostatnými mocnosťami tej doby - Corquillionským cisárstvom a Thassínskou ligou. Časté palácové prevraty a vzbury vyššej šľachty však ríšu značne vyčerpávali, brzdili akékoľvek reformy a v čase ovládnutia Alianciou v roku 279 A. je v porovnaní s jej susedmi zaostalou perifériou.
Zlatý vek Aliancie
Aliancia spustila v Podolsku aj Hellei ku koncu 3. storočia rozsiahle projekty modernizácie. Rapídne zlepšovanie životných podmienok nedávali obyvateľom veľa dôvodov na nespokojnosť s novými vládcami. Spolu s tým si najmä v mestách získavala dominantné postavenie Viera kultu Pútnika. Tolerančné zákony z roku 359 ustanovujúce Vieru ako de facto štátne náboženstvo boli presadzované len veľmi vlažne. Spôsobili síce niekoľko menších nepokojov, no intenzitou ani z ďaleka neblížili k povstaniam na juhu kontinentu. Vďaka svojej stabilite tak bola severná Mintharia spolu so severskou Krasavou až do 90. rokov 4. storočia cieľom státisícov južanov utekajúcich pred násilím.
Spočiatku nepovšimnuté vyrabovanie niekoľkých osád na Veterných ostrovoch Krasavmi v roku 373 spustilo vlnu ničivých nájazdov zjednotených Krasavských kmeňov, ktoré v roku 378 vyplienia Darhil. Nájazdy aj náboženské povstania na juhu kontinentu skončia v roku 391, keď sa Alianciou preženie morová epidémia. V Soharte jej podľahne až tretina obyvateľov.
Doba temna
Keď Krasavu od roku 414 začali sužovať extrémne studené a dlhé zimy, jej obyvatelia utekajúci na juh sa začali usádzať na miestach, ktoré po epidémii zostali vyľudnené, najmä vo Vysočine, Malohrade a Kraji. Títo "kolonizátori" boli spočiatku ignorovaní, neskôr považovaní za vhodnú silu na oživenie vyľudnených oblastí či ako príležitostní spojenci v bojoch o moc medzi miestnymi záujmovými skupinami. Aliancia sa v roku 432 rozdeľuje na niekoľko štátov a Krasavi od nástupníckej Aliancie Mintharu a Frijska dostávajú pozvánku na osídľovanie regiónov v Podolsku či Mittmarku, ktoré sa stále nespamätali z morovej rany spred polstoročia.
Zatiaľ čo sa Aliancia márne pokúša obnoviť svoju slávu z prvej polovice 4. storočia, Krasavi si na kolonizovaných miestach postupne vytvárajú svoju politickú autonómiu. Keď sa na začiatku 6. storočia moci nad Alianciou ujme skupina ortodoxných kňazov Viery, rozbehne sériu "Svätých ťažení" nielen proti Krasavom poväčšine vyznávajúcich ešte svoje pôvodné náboženstvá ale aj proti vlastným regiónom najmä v Podolsku. Tri dekády trvajúce ťaženia spôsobia totálny rozvrat a v podstate permanentnú občiansku vojnu, Sohartská populácia klesla podľa niektorých odhadov až o tretinu. V roku 538 sa síce Aliancii podarí rozložiť Malohradské veľkokniežatstvo - jediný významný politický útvar ovládaný Krasavmi, avšak úpadok Aliancie je natoľko pokročilý, že sa krátko na to rozpadáva.
Moderná história
Prvý vážnejší pokus ukončiť mocenské vákuum po rozpade Aliancie uskutoční Russ Čiernobradý. Zjednotil Krasavské obyvateľstvo Malohradu a Hellei a novovzniknuté Veľhradské kniežatstvo na konci jeho 15-ročnej vlády v roku 586 ovládalo približne tretinu celej Mintharie.
Comments