Spojené Podolské stolice
Structure
Pre pochopenie súčasného komplikovaného politického stavu Podolska je nutná krátka exkurzia do histórie. Podolsko bolo, aspoň od čias Druhej Sohartskej ríše začiatkom letopočtu, relatívne centralizovanou krajinou - buď ako monarchia alebo neskôr ako meritokratická a byrokratická Aliancia. Postupný úpadok centrálnej moci od konca 4. storočia do polovice 6. storočia zavŕšila 17-ročná vláda rodu Untherovcov, ktorá prevzala moc po rozpade Aliance v roku 540.
Populácia bola v tom čase sotva štvrtinová v porovnaní so zlatými časmi Aliancie spred dvoch storočí. Untherovci sa snažili zabrániť ďalšiemu úpadku ich moci obmedzovaním práv lokálnych správcov, zavádzaním nových daní, konfiškáciou majetku, rušením dovtedy nezávislého súdnictva, akademických slobôd či slobody prejavu. Ich odporcovia boli mučení, unášaní, zabíjaní.
Situácia vyvrcholila v 50. rokoch, keď Untherovci definitívne stratili kontrolu nad väčšinou území, čím sa v podstate krajina rozpadla desiatky enkláv. V nastalej anarchii sa desaťtisíce ľudí rozpŕchli z miest na vidiek alebo do divočiny.
V Podoslku sa historicky stretávajú tri rozdielne prístupy riadenia štátu - meritokraticko-byrokratický systém kedysi presadzovaný Alianciou, centralisticko-autokratický systém niekdajšej Soharskej ríše a tradičný vidiecky neformálny systém posilnený príchodom Krasavov. Prvý prístup sa teší obľube predovšetkým vo veľkých obchodných mestách ako Darhil, Northitsia či Hartkatt, druhý prístup je presadzovaný politickými špičkami v Astarku, tretí prístup je typický pre Horalov vo Vysočine a pre oblasti obývané Krasavmi.
Snahy o zmiernenie týchto protichodných prístupov sa začali zároveň s rozpadom Untherovského Sohartu v roku 557. Spoločným záujmom enkláv v tom čase bola najskôr ochrana vidieckych oblastí pred partizánskymi ozbrojenými skupinami, ktoré roky drancovali krajinu. Roľníkov bolo nevyhnutné chrániť najmä v čase žatvy, aby sa zabezpečila stabilita produkcie potravín a znížilo sa riziko hladomoru. Neskôr sa začala posilňovať aj ochrana obchodných ciest v snahe o podporiť obchod a remeslá v mestách. Dôležitým zjednocujúcim faktorom bolo tiež koordinovanie postupu v prípade stále častých epidémií.
Mestá a osady najskôr vytvárali dobrovoľné domobrany, z ktorých sa neskôr stávali poloprofesionálne milície. Ich financovanie bolo zabezpečované samotnými roľníkmi alebo majetnými mešťanmi. Okolo spôsobu vytvárania a riadenia milícií začali v regiónoch vznikať aj nové mocenské štruktúry. Najschopnejší a najčestnejší z bojovníkov dostávali titul rytierov. Ľudia zabezpečujúci ich financovanie a koordináciu alebo tí, čo ovládali strategicky dôležité body, sa stávali reálnymi vládcami regiónu. Často to boli tí istí ľudia, ktorí vládli regiónu predtým ako prefekti či magnáti, keďže mali najviac skúseností, kontaktov a majetku. V Krasavských enklávach sa zas k moci často dostávali ľudia odvodzujúci svoj pôvod z niektorého z Krasavských kniežacích rodov, čím apelovali na zachovanie dávnych Krasavských tradícií.
S rastúcim úspechom milícií a ustupujúcou kriminalitou sa tieto nové štruktúry začali formalizovať. Vládcovia regiónov - nazývaní prefekti, richtári, baróni, správcovia, župani, markgrófi či grófi postupne získavali rôzne právomoci vládcov a sudcov. Formalizoval sa tiež spôsob ich odmeňovania, rozsah ich moci nad milíciami či právomoci pri výbere daní. Ustaľovali sa tiež princípy ich menovania - mohli byť volení obyvateľmi regiónu na určité obdobie alebo doživotne, v niektorých prípadoch sa ich titul sa stal dedičným.
Hoci konflikty medzi jednotlivými regiónmi boli časté, k otvorenej vojenskej konfrontácii dochádzalo iba výnimočne.
Pomaly rastúca prosperita vidieku a obchod medzi mestami začali znova prepájať krajinu a nepriamo tak nútiť regióny k stále užšej spolupráci. Prvé rozsiahlejšie pokusy prebehli v 70. a 80. rokoch, keď sa väčšina vládcov horného Podolska pridala k útoku na Talish vedeným jej južným susedom, Veľhradským veľkokniežatstvom, po ktorom nasledovala krátka vojna proti rozdrobenému dolnému Podolsku. Najväčším katalyzátorom zjednotenia sa však ku koncu storočia stala obava o násilné ovládnutie krajiny Veľhradským veľkokniežatstvom. Zhromaždenie zástupcov 57 regiónov tak v roku 599 v Cerovom vyhlásilo Spojené Podolské stolice.
Snem Podolských stolíc, ako sa toto stretnutie nazvalo, sám seba vyhlásil za hlavnú politickú silu krajiny. Po vzore písaných zákonov zo slávnych Aliančných čias snem schválil listinu základných práv a richtára Darhilu, Ludwiga Barrensa, zvolil za doživotného vojvodu, vládnúceho dodnes.
Rozhodovanie o vládcovi Podolska na sneme je odvážny nový koncept, ktorý nemá v dlhú tradíciu. Listina základných práv je výsledkom ťažkých kompromisov jednotlivých regionálnych vládcov a vplyvných záujmových skupín. Obsahuje množstvo zámerne viacvýznamových pravidiel, rôzne pravidlá pre rôzne skupiny ľudí na základe ich pôvodu a pre chýbajúcu všeobecne akceptovanú tradíciu je tiež otázne samotné vymáhanie akýchkoľvek rozhodnutí snemu v budúcnosti. Veľkými skúškami budú tiež otázky nástupníctva nielen vojvodu ale aj regionálnych vládcov, ich kompetencií a povinností vo vzťahu k snemu.
Snem Podolských stolíc na svojom stretnutí v roku 617 na naliehanie vojvodu schválil prerozdelenie regiónov - z pôvodne takmer 60 stolíc a panstiev vytvoril 18 regiónov, každý s právom na snem menovať troch zástupcov. Spôsob výberu týchto zástupcov zostáva v kompetencii samotného regiónu. V mnohých oblastiach tak nastala zvláštna situácia, keď do jedného "snemového" regiónu spadajú viaceré stolice či panstvá, niektoré panstvá tiež spadajú do niekoľkých regiónov. Od schválenia tohto pravidla sa v priebehu rokov objavil asi tucet prípadov, kde rozhodovanie o snemových zástupcoch skončilo násilnosťami, pričom o zástupcoch daného regiónu nakoniec rozhodol vojvoda.
Vojvoda
Doživotný vládca krajiny volený snemom. Menuje a odvoláva členov hlavnej rady a vydáva zákony. Je tiež hlavným sudcom v krajine, môže však rozhodovať iba tie spory, ktoré z rôznych dôvodov odovzdali vládcovia regiónov. Môže tiež súdiť samotných stoličných vládcov, jeho rozhodnutie však v tomto prípade môže zmeniť snem.
Vojvoda je veliteľom malej profesionálnej vojvodskej armády so zhruba 5-tisíc vojakmi. Má tiež právo požadovať od každého regiónu v závislosti od počtu obyvateľov určitý počet sezónnych vojakov, ktorí sa stávajú súčasťou vojvodskej armády počas trvania nejakého vojenského konfliktu.
Snem
Hlavnou právomocou snemu je voľba doživotného vojvodu. Vo výnimočných situáciách tiež môže vydávať zákony či menovať a odvolávať členov hlavnej rady alebo rušiť súdne rozhodnutia vydané vojvodom.
V rokoch 599 - 608 sa snem stretával v Cerovom, následne sa v jeho hosťovaní pravidelne striedajú mestá Astark, Darhil, Ertall a Cerov. Stretnutia zvoláva predsedajúci snemu. Ich frekvencia bývala rôzna, od roku 622 sa stretáva jedenkrát ročne počas zimy. Stretnutie trvá 1-2 týždne.
Hlavná rada
Hlavná rada v mene vojvodu rozhoduje o spôsobe výberu centrálnych daní, a ich použití, o armáde a loďstve. Jej členovia sú menovaní a odvolávaní vojvodom, vo výnimočných prípadoch môže do ich menovania alebo odvolania zasiahnuť snem.
Stoliční vládcovia
Vládcovia stolíc sú titulovaní rôzne: prefekt, richtár, barón, župan, správca, makrgróf či gróf. Zatiaľ čo listina základných práv venuje veľa priestoru právam snemu a vojvodu, pojem "vládca stolice" je vágny. Niektoré stolice majú vlastné snemy rozhodujúce o vnútorných záležitostiach, iné sú ovládané autokraticky. Väčšina stoličných vládcov je zároveň aj hlavnými sudcami, sú však aj stolice, kde sú sudcami nezávislí vzdelanci v oblasti práva a mravov.
Stoliční vládcovia disponujú vlastným vojskom, resp. milíciami starajúcimi sa o bezpečnosť. Dekrétom vojvodu z roku 619 sú obmedzené ich počty a výbava. Vojvoda tento kontroverzný dekrét obhajoval snahou motivovať regionálnych vládcov investovať dane do iných oblastí ako iba do armády. Vládcovia sa naopak obávajú obmedzovania ich kompetencii na úkor vojvodu a snemu.
Demography and Population
| Etnikum | Počet |
|---|---|
| Celkovo | 3 492-tisíc |
Horné Podolsko
| Etnikum | Počet |
|---|---|
| Celkovo | 1 832-tisíc |
Dolné Podolsko
| Etnikum | Počet |
|---|---|
| Južní Krasavi | 757-tisíc |
| Sohari | 620-tisíc |
| Podolskí horali | 286-tisíc |
| Celkovo | 1 669-tisíc |
~250-tisíc štvorcových míľ
Populácia
~3 492-tisíc obyvateľov
Comments