Sprievodca Dolným Podolskom
Podmanivá severská príroda štyroch ročných období, prívetiví ľudia a stopy slávnej histórie miešajúce sa s odvážnym novým svetom. Zamilujte sa aj vy do miestnej jednoduchej a chutnej kuchyne, do atmosféry tradičných slávností, vydajte sa objavovať krásy malebných údolí a panenských lesov, vychutnajte si príjemné severské leto či skutočnú zasneženú zimu.
Čo vidieť a zažiť
Ak prichádzate do Podolska morskou cestou, nevynechajte návštevu niektorej zo starobylých rybárskych osád. Vychutnajte si krásy vetrom ošľahaných pieskových pláží a chuť čerstvých úlovkov miestnych rybárov.
Darhil, jedno z najdôležitejších miest celej Mintharia, je povinnou zastávkou každého cestovateľa. Prejdite sa veľkolepými pravouhlými ulicami Kupeckej štvrte či zažite intenzívnu atmosféru niektorého z hlavných festivalov - jesenného festivalu Na okruhu, Slávností jari na konci zimy alebo Hodov bohyne Tauny za letného slnovratu.
Pokračujte ďalej proti prúdu rieky Pilice do srdca regiónu, úrodnej Dolnopodolskej nížiny. Okolo ruín kedysi významných miest a pevností sa tu rozrastajú desiatky trhových mestečiek a stovky menších roľníckych osád. Najväčším z nich je mesto Cerové(Nustat), druhé najväčšie mesto regiónu. Mesto drevených domov a úzkych krivolakých uličiek prakticky bez histórie je presným opakom Darhilu. Zažite ruch jeho preplnených trhových dní či festivalov bohýň Hyš, Tauny alebo boha Dohnisa, z ktorých je cítiť, že toto mesto má pred sebou ešte zaujímavú budúcnosť.
Ďalej môžete zájsť na sever do niektorého z Dravických alebo Belianskych údolí, ktoré ponúkajú okrem pohľadu na zasnežené vrcholky majestátnych a nepreniknuteľných Hraničných hôr aj skvelé možnosti na poľovačku. Tie organizujú na konci jesene prakticky všetky miestne osady.
Vo Vysočine smerom k pobrežiu lesy pomaly ustupujú vetrom ošľahaným pastvinám. Nájdete tu strmé kaňony s okúzľujúcimi výhľadmi, malebné vodopády či desiatky jazier bohatých na sladkovodné ryby. Navštívte niektoré dediny Horalov, starodávneho národa, ktorý pred tisícročiami ako prvý osídlil Podolsko.
Južnú hranicu Podolska tvoria mierne Vrchlabská kopce zarastené hustými listnatými pralesmi. Ak nie ste práve fanúšikmi putovania divočinou, okrem ruín dávnych miest a pevností pohltených lesom a niekoľkých baníckych osád ťažiacich železo, cín a soľ tu na veľa zaujímavých vecí nenarazíte.
Soharionské vrchy tvoria prirodzenú hranicu Dolného a Horného Podolska. Rieka Pilica obchádza pohorie juhom úzkym Chočským údolím. Na tejto ceste nájdete desiatky drevorubačských, loveckých či rybárskych osád slúžiacich tiež ako zastávky pre obchodníkov putujúcich oboma smermi. Je tu tiež niekoľko banských mestečiek ťažiacich meď, železo či olovo.
Druhá cesta cez Soharionske vrchy vedie Malovažským priechodom. Pri jej vrchole navštívte mestečko Važec (Trachta), iba niekoľko desiatok míľ od Bielej hory - osamoteného, vysokého a celoročne zasneženého vrchu, ktorý je za dobrého počasia vidieť z nížin na oboch stranách. Biela hora je pre Podolčanov symbolom celého regiónu. Mnohé náboženské legendy sa odkazujú priamo na ňu alebo na miesta v jej blízkom okolí. Práve Važec je preto významným pútnickým miestom, kde sa na rôzne slávnosti uprostred leta schádzajú veriaci zo širokého okolia.
Ak plánujete navštíviť Važec, nevynechajte ani neďaleké mestečko Potol, kedysi nazývané Botolia. Jeho pevnosť na strmom vrchu tu po mnohých prestavbách stojí už takmer tri tisícročia. Práve v tejto pevnosti vládol v 12. storočí p.A. kráľ Otovich, ktorý za svojho života zjednotil všetky ostatné kráľovstvá Podolska a vytvoril tak prvú Soharskú ríšu.
Kedy prísť
Jar začínajúca začiatkom marca zvykne byť dlhá a sprevádzaná záplavami z topiaceho sa snehu. Rieky sú v tom čase len málokedy splavné a ani rozbahnené cesty nie sú dobrou alternatívou.
Ak sa snažíte ujsť pred horúcim južanským letom, Dolné Podolsko je od konca mája do začiatku septembra to pravé miesto pre vás. Jeseň zvykne byť najmä v pobrežných a horských oblastiach upršaná, zimy sú však o niečo miernejšie ako v Hornom Podolsku ďalej na východe. Mráz a sneh sa v krajine drží väčšinou stabilne od decembra do februára.
Vo všeobecnosti sa najväčšie festivaly v jednotlivých regiónoch konajú uprostred jesene po zbere úrody alebo ku koncu zimy.
Peniaze a ceny
Pozdĺž obchodných trás a v trhových mestečkách nie je o ponuku ubytovania núdza. V závislosti od kvality a sezóny viete nájsť nocľah za 3 až 8 st.
Väčšinu mestečiek v oblastiach s najväčšou hustotou osídlení v nížinách okolo rieky Pilice spájajú kamenné cesty vybudované ešte za čias Aliancie pred zhruba troma storočiami. Mnohé úseky sú však zle udržiavané a tie v odľahlejších oblastiach sú prakticky rozpadnuté. Cestovatelia sa preto musia častokrát spoliehať na poľné cesty, ktoré sa najmä na jar menia na potoky bahna. Preto ak nemáte v pláne pustiť sa mimo civilizácie, počítajte s tým, že doprava je namáhavá. Jedinou útechou je aspoň prívetivá cena - za jednodňový prevoz medzi trhovými mestečkami od vás budú povozníci pýtať 1-3 md.
Rieka Pilica a jej prítoky na mnohých miestach vytvárajú meandre s pomalým prietokom vhodným pre riečne člny či plte. Medzi miestami ležiacimi na rieke je to ideálny spôsob dopravy. V zime väčšina riek zamŕza, čo ešte viac uľahčuje pohyb.
V prípade, že máte naplánovanú cestu do odľahlejších oblastí, ceny dopravy a dôstojného ubytovania môžu byť násobne vyššie.
Pozdĺž obchodných trás nie je problém s hotovosťou. Pri ceste do odľahlejších miest však môžete naraziť na problémy a preto pred tým odporúčame spýtať miestnych obchodníkov aký druh tovaru je v tej-ktorej lokalite vhodné mať so sebou pre prípadné bártrové obchody.
Pobočky bánk preplácajúce cestovné šeky sú v takmer každom väčšom mestečku.
Jazyk
Ak by ste sa chceli dorozumieť s prakticky s každým obyvateľom Podolska, vystačíte si s troma jazykmi. Za lingua franca je považovaná Soharčina, hoci v samotnom Dolnom Podosku ju ako materinský jazyk nepoužíva väčšina. Dominantnou je v Hornom Podolsku a dá sa ňou tiež dorozumieť aj v regiónoch severného Frijska ďalej na východe.
Horalčinou, jazykom Saurov, kedysi hlavného etnika pobrežných oblastí, dnes hovorí iba niekoľko stotisíc obyvateľov prímorských a horských oblastí na severozápade. Po niekoľkotisícročnom spolužití Soharčiny a Horalčiny je veľká časť slovnej zásoby spoločná, preto je pre miestnych obyvateľov prirodzené dorozumieť sa oboma jazykmi.
Krasavi, ktorí v 5. storočí osídlili vyľudnené časti Dolného Podolska dnes tvoria najpočetnejšiu jazykovú skupinu. Krasavčina je používaná tiež v ostatných regiónoch Mintharie až po Thassínske more, ktoré Krasavi v tom čase osídľovali. Štruktúra Krasavčiny je odlišná od ostatných dvoch jazykov regiónu.
Z hľadiska miešania jazykov je Krasavčina relatívne izolovaná - hoci v trhových mestečkách zvyknú žiť bok po boku viaceré etniká, na vidieku len zriedkakedy nájdete osadu, ktorá by nebola obývaná buď výlučne Krasavmi alebo iba Soharmi či Horalmi.
Náboženstvo a mystika
Dolnopodolský panteón vyznávaných bohov je pestrý. Aj keď vyznávané náboženstvá do značnej miery kopírujú etnické zloženie, nie sú medzi nimi významnejšie bariéry. Osláv významných náboženských sviatkov sa zvyknú zúčastňovať takmer všetci ľudia z danej komunity bez ohľadu na svoj pôvod či jazyk, ktorým rozprávajú. Medzi najbežnejšie božstvá patria Soharskí bohovia Tauna a Dohnis, Krasavskí Hyš a Velos či Horalskí Mithrád a svätá Tyanna. Na mnohých miestach je možné nájsť kult Proroka Ulghura či Aliančné božstvo Pútnika.
V regióne dnes prakticky neexistujú cirkevné organizácie. Mnohé z pôvodných Soharských a Horalských náboženských zvykov boli počas vlády Aliancie potláčaných a ich cirkvi prenasledované. Cirkevným tradíciám nepridali ani dve storočia úpadku, ktoré región od polky štvrtého storočia zažíval, vrátane dramatickej zmeny v etnickom zložení jeho obyvateľov.
Noví kňazi a šamani jednotlivých náboženstiev alebo kultov sú vychovávaní v spolkoch, kláštoroch či individuálne v rámci učenia u starších majstrov.
Hospodárstvo a obchod
Dolnopodolská nížina okolo rieky Pilice slúži ako prirodzená obilnica regiónu. Obilie je obchodované s ostatnými oblasťami Podolska najmä za nerastné suroviny v okolitých baniach, či stavebné drevo, ktorého je v nížine stále menej. Vysočina je známa predovšetkým chovom oviec, v pobrežných oblastiach prekvitá rybolov.
Tradične hlavnými exportným artiklami Dolného Podolska sú vlna, ryby, kože a soľ. V trhových osadách zvykne byť dobrá ponuka miestnych remeselných produktov, avšak iba málo z nich je obchodovaných mimo regiónu. Výnimkou sú remeselné cechy Darhilu, ktorých tkáčske, kováčske či zbrojárske výrobky sú vyvážané až na Thassínske trhy ďaleko na juhu.
Opačným smerom prúdia do Podolska najmä bavlnené či hodvábne látky, víno alebo korenia.
Námornému obchodu prirodzene dominuje Darhilský prístav, ktorým prechádza prakticky všetok tovar určený pre vnútrozemie. Do Horného Podolska sa tovar preváža buď riečnou trasou alebo po jednej z dvoch pozemných ciest - Malovažským priechodom v Soharionských vrchoch a Chočským údolím popri rieke Pilici. Tovar smerom na juh do Malohradu a Hornej Hellei je prevážaný najmä cez Sadzovské údolie v Prechočsku.
Comments