Krasavské hory
Krasavské hory sú ústrednou časťou nielen Krasavskej geografie, ale aj príbehov a legiend Krasavských kmeňov. Tie sa vďaka emigrantom stali súčasťou folklóru aj ďaleko za jej hranicami. Príbehy panien od Zelenej dvojhory, trpaslíkov z baní Hromského údolia či bitke bohov pri prameňoch Studenej rieky poznajú rovnako vo Veľkých Rovniach, osadách pri Medvedej rieke, tak aj v mestách Malohrade či Tranny.
Na juhozápade sú vrcholky Krasavských štítov nazývané Ľadoviecke hory celoročne zasnežené a veľmi ťažko prístupné. Smerom na severovýchod sa mierne znižujú a začínajú tu dve najväčšie doliny - Spálená dolina vedúca severným smerom, tiež považovaná za prameň rieky Poltavy a Ostrá dolina smerujúca na juhovýchod. Práve týmito dolinami a Bielym priesmykom viedla kedysi jediná obchodná cesta po väčšinu roka spájajúca kniežatstvá po oboch stranách hôr. Krasavské hory na severovýchode ďalej stúpajú, najvýraznejšou časťou je Veterná plnanina s ktorou na juhovýchode susedí najvyššia časť celého pohoria, Krútňavská vrchovina so strmými štítmi a hlbokými dolinami. Vrchovina náhle končí v nížinných Mesačných jazerách. Severne od Veternej planiny a Mesačných jazier Krasavské hory ustupujú do Jazerných kopcov strácajúcich sa v Medveďom zálive.
Hoci existuje niekoľko máp zachytávajúcich niekdajšie názvy menších či väčších pohorí, dolín, jazier či potokov Krasavských hôr, častokrát sú nepresné alebo na nich mnohé veci nie sú zakreslené. Akési kolektívne vedomie osád tvoriacich len nepatrný zlomok ich niekdajšieho počtu mnohé názvy a polohy miest po stáročiach silných zím vymazalo zo svojej pamäte. Môžeme sa preto len domnievať presné miesto Snežnej hory, kde šaman Chrastidrevo získal od bohov svoju zázračnú silu, ktorý z prítokov Srnčieho potoka vrátil zrak kniežaťu Rodikovi a či Dračia jaskyňa v Jazerných kopcoch skutočne existuje.
Comments