Gordasia - 11

Synopsia

Kniežactvo krutých vládcov brániacich severné hranice pred skoro neustálym obliehaním Ruských pánov. Krajina je po storočiach bojov značne zdecimovaná a obyvateľstvo dosť trpí hladom a chorobami. To je jeden z dôvodov, prečo tu má Camino tak veľkú podporu u prostého ľudu. Nie však u šľachty, ktorá radšej zatvára kňazov kvôli každej maličkosti do žalárov hlboko pod hradiskami. Povráva sa, že kniežatá sú tu pokrvnými bratmi netvorov zakrádajúcich sa nočnou krajinou.

Politika

Gordasia bola vojensky založeným Kniežactvom od nepamäti. Vládne tu rod Dorijských, ktorý je zároveň najstarším rodom v celom Midlande. V skoro každej väčšej vieske nájdete nejakého príslušníka z jednej z rodových vetiev Redorijskych, Beldorijskych, Podorijskych. Pričom šľachtici vždy zastávajú tie najvyššie funkcie v armáde, v mestskej správe, či v iných dôležitých postoch. Celú krajinu tak riadi momentálne najstarší muž z najstaršieho rodu v Gordasii. Takto rozšírený rod dokáže kontrolovať krajinu aj v jej najodľahlejších kútoch. Niekto kto sa znepriatelí s vysokopostaveným príslušníkom rodu teda stojí proti celej Gordasii. Fakt ktorý tiež hrá Doríjským do kariet je aj ich neuveriteľná dlhovekosť. Nie je neobvyklé, aby panovník umieral až vo svojich 120 – 140 rokoch života.
Panovníci tu vždy vládli tvrdou rukou. V krajine panuje nenávisť voči väčšine príslušníkov iných rás ako sú ľudia. Kľudne sa môže stať, že stráže ukrižujú elfského pútnika na križovatke ciest. Aj z toho dôvodu nie je Gordasia cieľom Midlandských cestovateľov. Tvrdý feudalismus tu naozaj berie ľuďom ich poslednú potravu spred úst, pretože všetko putuje do hradísk pre armádu a knieža. V čase vojny je povinnosťou všetkých mužov vstúpiť do armády nezáleží či príliš mladých, alebo starých. Kto neposlúchne je uvrhnutý do žalárov, alebo s polámanými kosťami zhodený do priekopy. Kvôli takto zvolenej politike rýchlo ubúda v Gordasii mužských potomkov.
Gordasia bojuje s Ruskom s dlhšími, či kratšími prestávkami už od jej prvej zmienky v historických kronikách. Rusko nedokáže prekonať hraničné hradiská a Gordasia mu nie je schopná uštedriť záverečný protiútok. Dorijský sa držia pri vláde len vďaka dotáciam z Ralska a Erodie. Preto s nimi udržuje priateľský vzťah. Chabá schopnosť Gordasijských kniežat však neumožnila rozvinúť politický vzťah s ostatnými mocnosťami Midlandu, ak ich panovníci nepošlú posla do bojamy zmietanej krajiny.

Geografia

Gordasia je miestom kde pramení najdlhšia rieka Midlandu Podra, ktorá vzniká sútokom Čiernej a Bielej Podry. Obe tak vytvárajú úzku a dlhú kotlinu tiahnúcu sa cez celú Gordasiu. V kotline je preto možné dokonca dopestovať nejaké tie zemiaky a obilie, no kvôli chladnému upršanému podnebiu a kemenistej pôde to nie je ľahká robota. Zvyšok Gordasie je relatívne členitý zložený z mnohých roklín a vysokých pahorkov porastených borovicovými a smrekovými lesmi. Medzi pahorkami sa rozkladajú buď malé dedinky, alebo hradiská pánov. Tam kde je príliš zlá pôda na les nachádzame lúky na ktorých sa často pasú kozy, či ovce. Tam kde končia pahorky zase začína nepreniknuteľná hradba vysokých vrchov.
Pre dlhotrvajúce vojny a hlboké lesy sa tu usadila zvláštna skupina monštier, ktoré inde v Midlande nenájdete. Gordasia sa stala rajom mrchožrútov, odborne nazývaných aj nekrofágov. Sú to podivné potvory nosiace tvár mŕtvych vojakov. Učenci tvrdia, že je to kvôli zvláštnemu vírusu. Sedliaci zase, že je to trest boží. Preto je nebezpečné sa v noci vybrať do lesa. Prastaré lesy tiež ukrývajú temné tajomstvá pohanských koreňov, čo presne však tento zvláštny názov znamená vedia možno len kniežatá krajiny. No hranica medzi astrálnom a našou realitou tu je podivne tenká.

Vojenstvo

Gordasia sa stala miestom asi všetkých vojenských kultúr a štýlov. Kvôli neustálym bojom boli obyvatelia nutní nájsť ten najlepší a najefektívnejší. Nie však v dokonalosti, ale v efektivite využitia civilnej populácie k bojom. Preto sa boj Gordasijanov úzko špecializuje na bránenie pevnosti, hradísk a neprelomiteľnú líniu obrany. Lukostreľba, falangy to sú najlepšie spôsoby ako ubrániť úzke rokliny, či okolie hradísk. Šíky lukostrelcov kropia nepriateľov spŕškami šípov z veľkej vzdialenosti, zatiaľ čo falangy sedliakov s kosami, kopijami, sudlicami a drevenými štítmi nepustia nepriateľov ďalej ako na nádvorie.
Za túto rýchlu mobilizáciu síl vďačí Gordasia „Hnedým čatníkom“. Jednotkám, ktoré sa starajú v armáde o všetko od výcviku sedliakov cez správu potravín počas obliehania, až po lámanie morálky a hnátov nepriateľským jednotkám. Nevedú boj nikde inde okrem svojich pevností, ani nedobíjajú územia. Ich špecializáciou je obrana. Obrana a mučenie. Pretože najefektívnejší spôsob boja proti ruským okupantom je zlomiť im sebavedomie skôr, než sa vôbec ku hradiskám dostanú. Hnedý čatníci to dosiahnu rôznym spôsobom. Buď umučia vojaka až kým nevyzradí miesto ich ďalšieho útoku, alebo nabodajú na koly niekoľko nepriateľov. O ich šikovnosti v tom čo robia môže už viac dosvedčiť len 600 ročná história bez jediného Rusa v Midlande.

Priemysel a obchod

Väčšina tovarov, remeselných výrobkov a v podstate všetkého tu je dovážané z Ralska a Erodie. Miestny obyvatelia to často dokážu zmeniť len za niekoľko kusov oblečenia z ovčej vlny. Na pasienkoch sa totiž pasú stáda oviec, ktoré nie len že poskytujú mlieko na výrobu syrov, no v rukách šikovných žien sa vlákna vlny dokážu premeniť na kvalitné oblečenie. Hustá Gordasijska vlna je tak teplá kvôli nepriaznivému podnebiu. Aspoň jednu z mnohých nevýhod tak dokázala Grodasia využiť. Ak by tu nepretržite neprebiehali boje možno by na tom mohla aj kvalitne zbohatnúť. V tomto momente ale končí oblečenie v rukách Erodijských obchodníkov. Pri sútoku Bielej a Čiernej Podry sa tiež nachádza niekoľko políčok, kde obyvatelia čo to dopestujú. Samozrejme ak im rastliny nezamrznú, alebo im ich nevyhrabe divá zver.

Kultúra

Kultúra tu nie je nejako špeciálne rozvinutá. V architektúre panuje jednoduchý štýl hlavne u chudobného obyvateľstva, ktoré si veľmi nemôže vyberať. Preto často používa materiály ako hlinu, drevo a slamu. Naprieč krajinou je mnoho či už zničených, alebo fungujúcich kostolov Camina v gotickom štýle ešte z čias Richarda IV. Z tých čo ešte stoja tak často trčia znetvorené hlavy chrličov a zvetrané fresky z mnohých dažďov. Hradiská sú zase postavené v tom najfunkčnejšiom štýle, žiadne architektonické vymoženosti. Hlavne aby stáli a plnili svoju funkciu.
Ak sa dá niečo v Gordasii považovať za kultúru tak to je tvrdý rasistický postoj voči neľuďom spojený so širokou škálou mučiacich nástrojov. Človek by povedal, že kniežatá Gordasie vynašli 1000 a jeden spôsob pôsobenia bolesti. V povedomí ľudí i kniežat je mnoho zvykov ešte z pohanskej tradície. Ľudia tu silno veria na duchov, démonov a podobné bytosti. Nechávajú zažatú sviečku v okne, aby to počas splnu chránilo dom pred nočnými morami, alebo na jar pod prah zakopú strúčik cesnaku, aby cez neho neprešiel žiadny upír. Marcové vatry a decembrové „očisťovanie“ domu len uzatvára kruh tradícii zahalených rúškom tajomstva.

Mágia

Gordasia je miestom prastarej mágie. Ľudia si tu zachovali tradície svojich pohanských predkov, ktoré im umožňujú manipulovať s energiou pomocou symbolov. Či už sviečka v okne, alebo kliatba vyslovená v tú pravú hodinu to všetko má moc aj bez štúdia kúzelníckych kníh. Rituály v čase rovnodennosti napríklad umožnia zhovárať sa s mŕtvymi. Skutočnými majstrami tohoto umenia však nie je prostý ľud, ale kniežatá.
Vo vysokých vežiach uchovávajú vedomosti o zhováraní s temnými bytosťami. Za bezmesačných nocí sa vykradnú do hôr aby pobesedovali s démonmi, alebo dokonca ešte staršími bytosťami z vyšších sfér. Či už kniežatá uctievajú tieto entity, alebo im vládnu nik nevie. Tak dlhé používanie mágie však vytvorilo určité miesta, kde sa začala zhlukovať. No "žriedla" neslúžia len na načerpanie síl. Sú to miesta, kde sa astrálny svet prelína s tím našim.

História

Gordasia bola pôvodne osídlená obyvateľmi pravdepodobne zo severnejších častí Untery. Dnes to sú prevažne oblasti Russie a Skellige. Dodnes je na miestnych obyvateľoch vidieť niekoľko spoločných čŕt práve s ľuďmi z daných krajín. Kvôli rozmanitej členitosti severného Midlandu tu vznikali najmä kmeňové spoločenstvá ktoré medzi sebou bojovali hlavne o dobytok a tých niekoľko lánov úrodnej pôdy v povodí Čiernej a Bielej Podry. Prvú písomnú zmienku o vyššej územnej moci okolo roku 400SV na tomto území máme vďaka učencovi Albarovy Osvietenom. Ten tu zaznamenáva vybudovanie samozvaného kniežactva. Rod Dorijskych sa takto dostal k moci po porážke svojich severných rivalov z rodu Belmorovcov. Nastáva postupné rozširovanie kniežactva o okolité územie vďaka panovníkovi Valdmarovi Dorijskom I. Tento panovník nielenže zjednotil kmene Gordasie pod svoju nadvládu, no taktiež vybudoval Strážne Hradištia na Severe a Podranské hradište. Vďaka čomu zabezpečil ochranu severných hraníc pred Ruskom v nadchádzajúcich vojnách.
Russia tu sledovala hlavne strategické záujmy, keď sa týmto snažila rozšíriť svoju zónu vplyvu v Midlande. Rusko - Gordasijske vojny trvali najbližších 80 rokov, keď práve vďaka strážnym hradiskám nemohla Russia postúpiť ďalej. Rod Dorijskych sa vtedy vyznamenal značnou zarputilosťou a nezlomnosťou. Práve počas týchto rokov dlhých bojov sa rod Dorijskych delí na Redorijskych, Beldorijskych, Podorijskych, aby si udržal moc v lokálnych oblastiach Gordasie. Ak bolo niečo príznačné pre toto obdobie, tak hlavne krutosť Dorijských proti svojím nepriateľom. Tí často mučili chytených vojakov aby nabúrali morálku útočiacich armád. Používali takzvaný Dórijský kríž – na ktorý bola obeť pribitá a v mieste kde bola opretá chrbtom o drevo bolo niekoľko klincov, ktoré len predlžovali trápenie obetí. Koniec bojov bol zapríčinený vyčerpaním, hladom a poverami o „Démonických Lordoch“ ktoré sa šírili medzi útočníkmi. Gordasiu však po dlhom obliehaní začali trápiť epidémie Čiernej chrípky. Viac ako polovica obyvateľstva bola teda zdecimovaná nákazou i premnoženými nekrofágmi, či banditmi. Rod Dorijských sa vtedy s dezerciou a nespokojnosťou vyrovnával popravami nepohodlných. Svetlejšie časy však svitali po nástupe Richarda IV. na trón. Niekoľko novovycvičených medikov aj mágov bolo vyslaných do Gordasie a s pomocou božou epidémiu zažehnali. Počas jeho vlády sa začalo v Gordasii rozmáhať aj Camino. Richard IV. mal v pláne investovať do obrany severných hraníc, no nestretol sa s ústretovosťou zo strany Dorijkych, ktorým sa nepáčila nová viera. Akonáhle sa začali búriť ostatné časti ríše, Dorijsky ich z dôvodu „ochrany vlasti pred južanmi “ nasledovali. Na prosté obyvateľstvo tak boli uvalené ešte väčšie dane, kvôli výdavkom na „Oslobodzovaciu vojnu“. Krátko po smrti Richarda IV. a rozpadnutí kráľovstva začali vznikať znovu nepokoje na severných hraniciach. Mocenská štruktúra rodov sa ešte viac zakorenila aby zvládala nespokojnosť sedliakov. Onedlho Russia začala s ďalšími bojmi na hraniciach, ktoré trvajú až do dnešných dní.

Aktuálne

Nedej sa tu nič čo by už nebolo spomenuté. Na severe sa bojuje, ľudia trpia a kniežatá sú kruté ako vždy.

Point of interest

Zubatý pahorok

Ak pôjdete po ceste zo Severných hradíšť smerom na Zemepánov hrad, nemôžte si nevšimnúť podozrivo pravidelný kopec, ktorý korunuje niekoľko zrútených pilierov. Ľudia ho tiež prezívajú "diablov pupok". Od čias prvých osadníkov sa vedelo, že s ním je niečo v neporiadku. Veď takíto vrch v ktorého okolí nerastú stromy vyzerá už z diaľky podozrivo. Vravieva sa, že keď šiel Valdmar Dorijsky na koni okolo pahorku so svojou armádou, pri pohľade na kopec sa mu kôň splašil a skoro udupal knieža svojimi kopytami. Ďalšia legenda zase tvrdí, že na kopci chcel istý biskup postaviť kostol. Akonáhle však jeho svätá noha vstúpila, na pôdu ešte nedostavanej veže prepadol sa spolu s ňou pod zem. Magické sily, ktoré majú moc nad kopcom sa vraj nikdy nikomu nepodriadia. Na kostol bol dovezený aj pár chrličov. Tí mali chrániť jeho brány pred neznajbohmi, ale po nehode niektorí dokonca tvrdili, že počas noci ich miesta zívajú prázdnotou. Ak by sa však našiel statočný hrdina, ktorý by tu prespal, bez toho aby s hrôzou zutekal. Porazí temné sily a oslobodí prekliaty pahorok. Ľudia sa ale kraju s kopcom radšej oblúkom vyhýbajú a pri pohľade na neho rýchlo žehnajú.

Zemepánov hrad

Stavba budovaná po mnohé generácie, stojaca na úpeti Frostwindských korún. Bola miestom slávneho víťazstva Valdmara nad jeho sokom Rudolfom Belmorom. Vďaka čomu získal vládu nad Gordasiou a svoju prvú manželku. Valdmar tu vybudoval najprv len rad palisád, no jeho jednotky sa tu neustále vracali. Založil tu teda svoj hlavný tábor a po piatich rokoch ho prebudoval na svoje sídlo. Najstaršou časťou sídla je obrovská veža stojaca v jeho srdci. Vďaka kamenistému podložiu boli pod hradom vyhĺbené kobky. Niekdajšie sklady potravín v súčasnosti plnia funkciu najnovšieho koníčka Viktora Dorijskeho. Mučenie. V celom Midlande by ste nenašli lepšie vybavené žaláre ako pod Zemepánovým hradom.

Populácia
134 000
Demografie
Výlučne ľudia
Vláda
Autokracia - kniežactvo, Viktor Dorijský

Rejstřík pojmů

Gordasia-názov kráľovstva
Dorijsky-rod vládnuci kráľovstvu
Podranská kotlina-geografická poloha
Dórijský kríž-typicý spôsob mučenia používaný aj ako exemplárny trest
Rudolf Belmor-nepiriateľ Valdmara I.