Západná Krasava
Západné pobrežie Krasavy tvoria dlhé roviny, jazerá malé pahorky ošľahané studeným morským vetrom pokryté lesom. Na väčšine miest je pobrežie veľmi plytké, lode sa preto držia pri plavbe niekoľko míľ od pobrežia.
Severozápadný cíp Krasavy pokrývajú vlhké a riedke Hmlisté lesy. Sú typické svojim upršaným počasím aj počas najteplejšieho leta. Vďaka tvrdému podložiu v kombinácií s častým dažďom a snežením sú na mnohých miestach tečúce piesky a močiare, ktoré robia cestu týmito lesmi veľmi riskantnou.
Južne od Hmlistých pralesov je podstatne prívetivejšia oblasť povodia rieky Kalnej prameniacej v nízkych Trebnických kopcoch. Okolité lesy často prerušujú pasienky a početné osady. V ústí rieky je jedno z troch najväčších miest Krasavy, Skalité.
Priestor medzi Trebnickými vrchmi, Srnčou pahorkatinou na severovýchode, Ľadovieckymi horami na východe, Snežnými horami na juhovýchode a Oboritskými horami na juhu vypĺňa Dubrovská nížina s riekou Dubrovkou. Jej západnú časť tvorí široká močaristá Dubrovská delta a takmer ľudoprázdne a na krasavské pomery prívetivé lesy. Smerom na východ lesy hustnú a menia sa na Veľký Krkavčí Prales zapĺňajúci miernu vrchovinu medzi Ľadoveckými a Snežnými horami a končiaci až v Žitavskej nížine v povodí Medvedej rieky.
Bezprostredne na severných úpätiach Oboritských hôr neďaleko od pobrežia sa na desiatkach míľ rozprestiera Pustatina, púštna oblasť, ktorú by v Krasave čakal málokto.
Za súčasť Krasavy sú považované aj Súostrovie prízrakov, zhruba sto míľ dlhé súostrovie, ktoré smerom na východ prechádza do Oboritských hôr.
Comments