Mramorový ostrov
Niekoľko dní plavby z Medvedieho proti prúdu Medvedej rieky narazíte uprostred hlbokých lesov na legendárny kameňolom. Práve tu sa ťaží onen vzácny fialový mramor známy v celej Mintharii. Nechajte sa uchvátiť farbami mramorových kvádrov v prístavisku pri východe či západe slnka, pozrite si výtvory sochárov, ktorí sem počas rokov prišli načerpať inšpiráciu, zájdite s miestnymi lovcami na výpravu do divočiny či vymeňte ulovené trofeje na pravidelných stredajších trhoch.
Napriek tomu že Mramorový ostrov je v podstate trestaneckou kolóniou, netreba si pod tým hneď predstavovať nepreniknuteľné oplotenie s vodnou priekopou a veže plné agresívnych strážcov. Z kameňolomu uteká len málokto, keďže pravdepodobnosť prežitia v ňom je stále vyššia než na úteku v okolitej divočine. A keďže okrem samotných trestancov je tu za trest v podstate aj väčšina strážcov, opevnenia sú skôr symbolické, pracovné tempo pozvoľné a kontakt s okolitým svetom intenzívny.
Za tie roky sa preto z kameňolomu na Medvedej rieke stal akýsi sociálny experiment. Rozoznať trestanca a strážcu sa nie vždy podarí na prvý pohľad. Nízke pracovné tempo mnohým umožňuje venovať sa svojim záľubám a tí, čo si už trest po rokoch odslúžili sa tu častokrát oženia a usadia. Za stráženou oblasťou kameňolomu tak vznikla osada potomkov bývalých strážcov, trestancov a ľudí z miestnych kmeňov. Stretnete tu šamanov, mastičkárov, lovcov, občas aj zvedavcov z cudzích krajov bažiacich po dobrodružstve, keďže okolité lesy sú opradené legendami známymi aj za hranicami Krasavy. Nájde sa tu aj krčma, kováč alebo krajčír. Za závan exotiky je tu považovaných aj zopár odvážlivcov skúšajúcich pestovať zemiaky či kapustu, keďže posledné zimy ani zďaleka neboli tak drsné ako ich opisujú pamätníci.
Orientácia
Trestaneckú kolóniu na pravom brehu rieky tvorí zázemie určené pre kameňolom - ubikácie trestancov, sklady, remeselnícke dielne, strážne veže, zbrojnica, šatlava, svätyňa Viery a budova správcu s knižnicou a ubytovaním pre oficiálnych hostí. Pôvodne boli miesta ťažby priamo pri rieke, v priebehu rokov sa presúvali ďalej na východ. Dnes je mramor ťažený asi pol míle od najbližších budov. Budovy od divočiny na severe aj juhu oddeľuje 2 siahy vysoká palisáda, ktorá sa ťahá až k miestu ťažby. Jej východná strana zostala nepostavená, keďže tu je prirodzenou bariérou mramorový pahorok.
Osada na ostrove vytvorenom dvoma ramenami rieky vznikla ako akési prirodzené zázemie pre ľudí, ktorí priamo nepracujú v kameňolome- sú tu miestni rybári, lovci, prievozníci, remeselníci a obchodníci. Nájdete tu tiež jedinú krčmu.
Čo vidieť a zažiť
Vďaka výbornej polohe na rieke uprostred toku Medvedej rieky sa kameňolom sa stal prirodzeným spádovým osídlením pre okolité osady a centrom obchodu na ceste do Medvedieho v ústí rieky. Väčšinu obyvateľov teda netvoria trestanci, ale osadníci riečneho ostrova. Ak počasie dovolí, každú druhú stredu sa tu zvykne konať trh, na ktorom sa zíde niekoľko desiatok ľudí z okolia. Tak ako celá Krasava, aj Mramorový ostrov zažíva posledné roky miernejšie zimy než bolo zvykom, počet obyvateľov a objem obchodu tak z roka na rok rastie.
Skúste požiadať o povolenie navštíviť budovu správcu kameňolomu. V jeho reprezentačných priestoroch môžete uvidieť zopár unikátnych sôch, ktoré tu zanechali rôzni známi sochári, ktorí tu strávili niekoľko mesiacov či rokov v snahe načerpať inšpiráciu. Medzi inými tu má svoje sochy aj Kieran Ertiop, autor nadrozmernej bohyne Huš v svätyni v Medveďom. Všimnite si fascinujúcu prácu s detailom pri sochách Dievča s džbánom na vodu či Zamyslený Polyklos. Cestovatelia ovládajúci písmo tiež môžu navštíviť miestny archív s malou knižnicou.
Ubytovanie a jedlo
Pokiaľ sa vám nepodarí získať oficiálne pozvanie od správcu a ubytovať sa tak v hlavnej budove a ani neočaríte miestnych ľudí natoľko, že vás pozvú k sebe domov, ostáva už iba možnosť ubytovania v jedinej miestnej krčme U mramorového býka. Postele sú tu síce malé, no čisté. K dispozícii sú dve izby so štyrmi resp. šiestimi posteľami, dá sa však prespať aj na podlahe. Jedna noc vyjde na 3-5 md.
Dajte sa do reči s krčmárom Struharom a ochutnajte niektoré miestne špeciality z diviny. Počas sezóny na jar a na jeseň vám určite ponúkne famózneho lososa na rozmaríne s pečenými zemiakmi (4 md) alebo lososí koláč s dusenou zeleninou (3 md). Pivo je skôr podpriemerné, ale vypiť sa určite dá (3 md).
Príchod a odchod
Najčastejšie spojenie je s Medvedím. Lode po prúde vyrážajú niekoľkokrát do mesiaca, cesta trvá zhruba 1 deň s cenou do 2 st. Skúste vyčkať na lode zvážajúce mramor, sú väčšie a stabilnejšie. Spýtajte sa prievozníka Hur Hura v prístave na najbližšie odchody.
Ostatné smery, napr. ďalej proti prúdu rieky či do lesov v okolí, sú veľmi individuálne. Poraďte si od miestnych ohľadom cesty a sprievodu.
Bezpečnosť
Keďže Mramorový ostrov je napriek všetkému vo svojej podstate predsa len trestanecká kolónia, mnohí z cestovateľov majú pred príchodom do tejto oblasti obavy o bezpečnosť. Povedzme si teda niečo o zabezpečení trestancov.
Kameňolome stráži zhruba 20 strážcov. Sú to poväčšine vojaci či milicionári z Darhilu posielaní na 3- až 5-ročnú službu. Majú o polovicu väčší žold ako by mali doma a mnoho z nich sem preto ide kvôli lepším zárobkom. Tí starší zvyknú byť vyslúžilými vojakmi, ktorí z osobných, zdravotných či rodinných dôvodov nemôžu alebo nechcú zostať v Darhile. Mladší strážcovia sú sem posielaní častokrát aj za trest.
Strážcovia v službe sú vyzbrojení lukmi, pre boj z blízka majú krátke meče. Časť je v kontakte s trestancami priamo počas práce, ostatní sú rozmiestnení v strážnych budovách v areáli. Zvyknú sa striedať v poldenných šichtách, pričom na dennej šichte je ich 10-12, na nočnej 4 alebo 5. Aktuálne strážam velí skúsený vojak Gardyl.
Väzni sa v rámci areálu vymedzeného riekou a zle udržiavanou drevenou palisádou pohybujú bez obmedzení. Vo výnimočných prípadoch sú "rizikovým jedincom" nasadené na nohy ťažké okovy. Pre prípad útekov majú strážcovia k dispozícii stopovacích psov. Ich ostražitosť je však v porovnaní s inými väznicami či trestaneckými kolóniami len mierna- trestanci vedia, že pri potenciálnom úteku sú ich šance na prežitie v okolitých hustých lesoch a močiaroch minimálne. A keďže pracovné tempo tu nie je extrémne náročné, väzni si radšej odslúžia trest, než by riskovali útek s hrozbou trestu smrti.
Za posledné desaťročie sa o útek pokúsilo asi 20 trestancov- väčšina bola nájdená mŕtva v divočine alebo chytená.
Demographics
Počet trestancov býva väčšinou od 20 do 40, aktuálne ich je 30.
O bezpečnosť sa aktuálne stará 20 strážcov.
V osade žije v 35 rodinách približne 300 ľudí, z toho zhruba 25 z nich pracuje priamo v areáli trestaneckej kolónie ako pomocný personál - remeselníci, prievozníci, kuchári a pod. Niektorí z nich majú priamo v kolónii svoje domy, kde žijú aj s rodinami.
Government
Vedením kameňolomu poveruje Spolok Darhilských cechov Správcu, ktorí sa zvyknú striedať po piatich rokoch. Súčasný správca Sam Kvetonos je však vo funkcii už 15. rok.
Správca je zodpovedný za fungovanie kameňolomu, jeho bezpečnosť a ekonomickú rentabilitu. Formálne má preto velenie nad strážcami, trestancami aj pomocným personálom. No keďže Darhil je ďaleko a Správca nemá právomoci ovplyvniť zloženie pridelených strážcov ani trestancov, spravovanie Mramorového ostrova je ťažkou skúškou jeho prirodzenej autority.
Správcovia si vedia počas rokov služby značne vylepšiť rodinný rozpočet, napriek tomu funkcia nebýva pre "južanov" veľmi prestížnou záležitosťou. V minulosti bývali na odporučenie ich predchodcu správou poverení niektorí vzdelanejší a skúsenejší strážcovia, prípadne obchodníci z pobrežných osád Krasavy, ktorým prišli benefity tejto funkcie dostatočne lákavé.
Správca nemá právo meča, trest smrti pri útekoch alebo vzburách musí odsúhlasiť cechový vyslanec s poverením od vojvodu. Vďaka tejto "administratívnej komplikácii" Správca ešte nikdy neudelil oficiálny trest smrti a musel sa tak spoliehať na kreatívnejšie formy trestov.
History
Je tomu dávno, čo ľudia v krasavskom vnútrozemí objavili hodnotu miestneho kameňa- vzácneho fialového mramoru nachádzajúceho sa v malom kopci uprostred Medvedej rieky. Pred mnohými generáciami sem boli z juhu vyslaní skúsení kamenári postaviť kameňolom. Hoci vzdialenosť od miest na juhu je značná, jeho poloha v rámci Krasavy je relatívne dobrá- naštiepaný kameň sa po rieke jednoducho splaví do morského prístavu v Medveďom a odtiaľ na juh. Tam sú ním už po stáročia obkladané veľkolepé chrámy, svätyne a sídla mocných.
Život v Krasave však túži na vlastnej koži zažiť len málokto, nevraviac o beztak náročnej práci v kameňolome. Ľudia sem preto začali byť posielaní skôr za trest, než s vidinou kariérneho postupu. Z kameňolomu sa stala trestanecká kolónia.
Kameňolom založila v roku 337 ešte vo vrcholných časoch Aliancie Darhilská Obchodná Banka a podieľala sa na jeho správe a ziskoch. Spoločnosť neprestala fungovať ani počas chaosu Veľkej migrácie. Pred asi storočím s požehnaním vojvodu prešla správa kameňolomu do rúk Spolku Darhilských cechov. Správcovská spoločnosť financuje samotnú ťažbu a správu kameňolomu (nástroje, jedlo, ostrahu, údržby) ako aj prepravu ľudí medzi Mramorovým ostrovom a Darhilom.
Do kameňolomu sú posielaní práceschopní muži, väčšinou stredne ťažkí kriminálnici, ktorí spáchali príliš závažné zločiny na miernejší trest, no nie dosť závažné na trest smrti. Ak sú darhilské mestské väznice či ulice preplnené, nezriedka sú sem posielaní muži aj za drobné krádeže. Mnohí trestanci tu po odslúžení trestu (zvyčajne 2-10 rokov) zostanú, za svoju prácu potom dostávajú mzdu či začnú vykonávať inú prácu. Časté sú prípady, keď si ľudia počas rokov výkonu trestu založia rodiny a zostanú v Krasave natrvalo.
Geography
Mramorové pahorky pokračujú od rieky niekoľko míľ na východ, kým nesplynú s všadeprítomnou rovinou. Okolitý les je prerušovaný menšími jazerami či ramenami rieky, na niekoľkých miestach bol premenený na pasienky.
V desaťmíľovom okruhu je päť osád, každá so zhruba desiatkou domov.
Za pozornosť tiež stoja zrúcaniny dvoch dávnych Krasavských osídlení. Väčšinu z nich pohltil les, no aj po dvoch storočiach sú stále vidieť obrysy základov kamenných domov či časti valu.
Pár desiatok míľ proti prúdu rieky nájdete neďaleko brehu schátranú hlásku - asi 10 siahov vysokú kamennú vežu. Strecha sa síce dávno prepadla, no prvé podlažie je cez kamenné schody stále prístupné. Hláska zvykne byť útočiskom pocestných pre prípad zlého počasia.
Comments